Po zániku prvej slovenskej blackmetalovej kapely Nemrael sa na domácej scéne vyrojili ďalšie bandy, nevedomky sa snažiace nadviazať na ich temnú tvorbu. Aj keď sa to nikomu dodnes nepodarilo, šľachetný zámer mal v mnohých prípadoch úspech, stačí vymenovať Algor, Ancestral Volkhves, (old) Hecate, Mystic Death či Pagan Spirit. No Majstri z Michaloviec sa jednoducho museli vrátiť na scénu, aby Slovensku ukázali, kde spočíva pravá sila čierneho kovotepeckého umenia. V momente rozpadu Nemrael, kdesi v druhej polovici 90. rokov, nikto netušil, či kapela bude niekedy pokračovať. Po viac než desiatich rokoch sa tento zámer splnil, hlavný mozog a ťahúň Lord Sargariel povolal do zbrane bubeníka Chockyho, pamätajúceho ešte klasickú zostavu Nemrael-u. Spoločne znovu zažali v michalovských kobkách fakľu, planúcu nenávisťou k všetkému falošnému a emocionálne prázdnemu. Výsledkom ich počínania sa v roku 2010 stal počin „The Fall Of Nemrael“, ktorý sa presne ako v prípade nedávno recenzovaného „nemraelovského“ dema „Tute Rege Satanas“ zdráham označiť slovkom demo. Dvojica zanietených nasledovníkov hudobnej temnoty po dlhých rokoch odolávania vyslyšala jej volanie a priviedla na onen svet dielko, ktoré predstavuje to najlepšie, čo po roku 2000 vyliezlo z maličkej slovenskej dielne, kde zapácha síra a horí večný oheň na pamiatku Prométeových čias.
Nemrael je mŕtvy, nech žije ALASSË! Preč sú časy posadnutého vzývania, make-up vystriedal civilný vzhľad, hudba vyzrela do nevídanej čistoty a krásy, z úplného podzemia sa kapela dostala niekam vyššie, do sfér, kam si ľudská duša trúfne zavítať len raz (a naposledy)… Kult Nemrael-u zostáva síce neprekonaný (a o to hudobníkom ani nešlo), takže ALASSË tentoraz šokujú brilantnými nápadmi, magickými riffmi a nádhernou melodikou. Znovu musím pripomenúť, že rukopis kapely je až zúrivo originálny a svojou nákazlivou príťažlivosťou láka uctievačov majestátnej temnoty. Kapela sa týmto materiálom vrátila na zaslúženú vedúcu pozíciu celej slovenskej blackmetalovej scény, ktorá jej patrí už dlhých 20 rokov. No nielen to… smelo môže vložiť znovu ukutý meč do rozžeravenej vyhne svetového black metalu a byť na svoje dielo pyšná spolu s ostatnými bojovníkmi z ktorejkoľvek krajiny, začínajúc Nórskom a končiac Austráliou.
Základom dnešnej tvorby Sargariela sú riffy, úporne sa meniace podľa toho, ako sa dej na platni vyvíja. Sedem skladieb predstavuje sedem kľúčov k bráne, za ktorou je cesta poznania. Ak by jeden z nich chýbal, brána by zostala navždy zatvorená. No každá jedna skladba má logickú štruktúru, plynie ako potôčik, nenápadne, pomaly, nikam sa neponáhľa, ochladzuje v lete, zohrieva v zime a obrusuje ostré hrany kameňov motívmi ako vystrihnutými z učebnice starobylej blackmetalovej školy. Žiadna z kompozícií sa nedá vyzdvihnúť ani vynechať, nič nevytŕča, nič nepodlieza vysokú kvalitatívnu latku. Nadväznosť ALASSË na 90. roky je citeľná použitím takej melodiky, aká mi dnes nielen u nás, ale hlavne vo svete chýba. Ide o to, že kapela sa nebála použiť archaické klávesy, dodávajúce platni zapamätateľný a chytľavý charakter. Bez nich by som si túto nahrávku nevedel predstaviť...
Rovnako gitary kúzlia nápadité melódie, a ako som spomínal, nikam sa neponáhľajú. Všetky zahrané detaily vynikajú, každý riff je starostlivo premyslený, a až na pár výnimiek do seba jednotlivé motívy zapadajú. Sargarielov screeching je podmanivý a desivý zároveň, nechýba mu ani pateticko-oslavný nádych a nesmiem zabudnúť na krásne namaľovaný obal, ktorý albumu dodáva ešte epickejšiu auru. No, asi takto nejako by mohli znieť švajčiarski veteráni Samael, keby sa nevydali na elektronickú cestičku, prípadne nórski Satyricon, keby sa po svojom najlepšom počine „The Shadowthrone“ nezačali vyvíjať a zamrzli by v čase. Áno, presne tak. ALASSË zamrzli v čase, o čom svedčí ich plochý zvuk a archaické postupy, ale ak je toto cesta ku kvalite, načo sa zbytočne modernizovať?
Legendárni hudobníci z Michaloviec jednoducho splodili album pre staromilcov, čím si u mňa vydobyli najvyššie postavenie na nezdolateľnej hore, ktorú oblietavajú krkavce a žiadny smrteľník sa jej vrcholku nedotkol. Ich počin „The Fall Of Nemrael“ je dúfam začiatkom novej éry a pevne verím, že sa dočkáme aj jeho rovnako dôstojného nasledovníka. Kapela je totiž zdatne vybavená a ozbrojená zdolávať ťažké prekážky na púti k nekonečnosti. No napriek tomu, ak by malo ich „demo“ zostať len a len jediným výkrikom v hustej tme, navždy zostane tým najlepším, čo sa v dekáde 2001 - 2010 na slovenskej blackmetalovej scéne objavilo.
K recenzi poskytl: Alassë
