Pod nórskym nebom sa zrodil ďalší black metalový skvost a čierne teleso SVARTTJERN prichádza s novou plackou, ktorá nesie názov „Towards The Ultimate“. Poslucháčom ponúka poriadnu dávku TNBM. Novinka už na prvé vypočutie upúta svojím zvukom, ktorý je oproti debutu kvalitnejší. To však nič nemení na tom, že samotná hudba je podobne ako pri albume „Misanthropic Path of Madness“ pekelná jazda bez debaty. Prejdime priamo k aktuálnej fošni týchto nórskych pekelníkov. Zvuk je mohutnejší ako minule, nástroje a spev sú vyvážené. Táto infernálna orgia nepôsobí vôbec sterilne. Naopak, prirodzene a animálne. Stále sa objavujú prvky a postupy typické pre tento žáner. Gitary majú svoju tvár, znejú však tvrdo a čitateľne. Bicie neprebíjajú riffy gitár počas celého albumu a tvoria tak palebnú silu, ktorá poháňa kapelu beštiálnym tempom k dokonalosti. Spev Hansa je krutý, diktátorský, pritom však perfektne frázuje. Výsledkom je dokonalo zrozumiteľný havraní škrekot. Jednotlivé nástroje a spev do seba zapadajú a vzniká dokonale zohraté pekelné teleso. Technicky je album rovnako na vysokej úrovni. Môžete tu nájsť rôzne vyhrávky, ostré a zároveň melodické riffy. Stínajú ľudské údy ako gilotína a režú ušné bubienky sťa by skalpel. Basa krásne dopĺňa ódu na zverstvo. Kombinácia blasfemického tempa a občasného spomalenia nie je vôbec na škodu. Toto dielo sa tak stáva ešte viac rozmanité a poslucháča nezačne nudiť, ale naopak vybičuje k ešte väčšej koncentrácií a pozornosti.
Neľudské umenie deštrukcie je skutočne krokom k dokonalosti, ako v preklade už prezrádza samotný názov. Môžeme sa tak stretnúť s množstvom zmien v tempe počas hrania celého albumu. Ortodoxným fanúšikom sa tak dostane black metal s technickou tvárou. Chalani sa neboja znieť modernejšie a myslím že stavili na šťastnú sedmu. Ako príklad uvediem pieseň „Unmasked Violation of Life“.V tejto piesni už od začiatku poslucháč dostane poriadnu dávku black metalového teroru. Avšak ako sa skladba rozbalí tak sa objavia krásne riffy, ktoré sprevádzajú kapelu až do konca. Pôsobí to ako rany bičom od krásnej ženy v koženom korzete, ktorá svoju obeť odmení sladkým dlhým bozkom. A takýchto pasáži na horúcom striebornom kotúči je viacero. Človek je nútený zostať v pozore od prvej skladby až po poslednú. Všetky rozsudky smrti majú primeranú dĺžku. Človek než sa prebudí z tranzu vyvolaného ničivou beštiálnosťou, tak znova stláča tlačidlo play. A spomalenia? Tie postačia akurát tak na krátky nádych. Pretože na ďalší už nemáte čas. Jazda synov temnoty totiž pokračuje. Obal albumu taktiež perfektne spracovaný. Akési astrálne víry temnoty končiace až vo finálnej krvavej dokonalosti. Celková atmosféra je dušu trhajúca.
Prišiel čas na hodnotenie. Towards The Ultimate nepriestrelne potvrdzuje, že si SVARTTJERN označenie TNBM zaslúži. Poslucháči ktorí sa ešte nestretli s týmto menom, nech tak urobia a vypočujú si túto symfóniu šialenosti. Fanúšikovia sklamaní nebudú. Synergickým hodnotením dávam 9 bodov. Nechajme sa prekvapiť, čím nás títo šialenci prekvapia nabudúce. V mene dokonalosti a mizantropickej šialenosti chaosu zdar!
