Sú to asi dva týždne, čo som v pošte našiel CD pohanských CALES s ich najnovším počinom „Return From The Other Side“. Poďme sa teda detailnejšie pozrieť na toto Blackoshove dielo.
Predchádzajúci album „Krf“ bol viac ako úspešným štartom novej „Éry 2“ tohto veľmi zaujímavého telesa. Potom, ako sa Blackie rozhodol pre model „one man project“ a na prvom opuse „Savage Blood“ si odskúšal všetky úskalia tohto rozhodnutia, prišiel už spomínaný „Krf“ so všetkým čo k tomu patrí a čo býva niekedy najväčším úskalím podobného snaženia, teda so spevom. Ako som už spomínal, dopadlo to viac ako dobre a podľa mňa bol predchádzajúci opus minimálne o triedu vyššie ako prvé tri počiny skupiny. A to navzdory tomu, že toto obdobie zahŕňalo aj také eso ako bol „Pass In Time“. A čo novinka „Return From The Other Side“? Tá logicky pokračuje v nastolenej úspešnej ceste a predchádzajúci kus dokonca ešte o kúsok prekonáva. Prvá vec, ktorá udrie cez uši je zvuk nahrávky. V porovnaní s „Krf“ je čistejší a tak nejako „jednoduchší“, čo ale celej veci iba prospieva. Taktiež pribudlo viacej akustík, čím sa hudba stala vzletnejšou a menej zaťažkanou. Pohanská nálada dávno zabudnutých čias, krvi ohňa a ocele doslova strieka z reproduktorov. A v neposlednej rade spev. To je vec, ktorá mi na „Krf“ sedela, ale stále som mal pocit, že Blackie tu nie je tak úplne doma a až príliš sa drží typických Quorthonovských polôh. To už pre novinku neplatí. Niežeby tu nebolo cítiť odkaz Bathory, to nie, ten má autor až príliš zažratý pod kožou, ale celé to je oveľa prirodzenejšie. A to pán kapelník venoval vokálom oveľa menej času ako v prípade predchodcu. Novinka taktiež prekvapí svojou pestrosťou a pritom dokonale drží pohromade. Autor absolútne geniálne zvolil jednotlivé poradie songov, keď prvé tri veci pokračujú v nastolenom smere a nijako zvlášť nevybočujú z pagan škatuľky. Prvé veľké prekvapenie prichádza v skladbe štyri „Verdict“, ktorá prekvapí silnou Metallicovskou náladou, ale rukopis autora napriek tomu spoznáte hneď pri prvých taktoch. A prekvapeniam nie je zďaleka koniec. Nasleduje „Heathen Beast“ a ja sa razom ocitám o 15 rokov späť, kedy svetu vládol thrash metal. Predposledná „Down There“ charakterizuje pre zmenu nekonečná ťažoba a temnota a uvoľnenie (samozrejme treba brať s veľkou rezervou) prichádza až v poslednej, z veľkej časti akustickej „Redemptions By Blood“. Počúvam to zas a znovu a neviem sa nabažiť. A napadá ma jedna zaujímavosť v porovnaní s predchodcom. Svojho času som „Krf“ považoval za jednoznačný vrchol, ktorý sa bude veľmi ťažko prekonávať, ale keď sa pozerám na nahrávku ako celok, alebo rozpitvávam nejaký nenápadný detail, všetko je o krôčik bližšie k čistej genialite.
Ak by som mal zhodnotiť “Return From The Other Side“ v kontexte celej Blackoshovej tvorby je to u mňa jasne hneď druhé miesto hneď za Rootovským opus magnum The Book. A to pri kvalitách ostatných počinov rozhodne nie je málo.
A keď už som spomenul Root, na záver si neodpustím jednu poznámku. Keď porovnám v súboji na diaľku dve posledné diela Root a CALES, tak u mňa jednoznačne 2:0 pre Petra Hošeka.
