Za tých dlhých 5 rokov som našiel dôležitejšie a zaujímavejšie zoskupenia a po čiastočnom sklamaní z predošlého "Harvest" som myslel že kapela skončila. Opak bol pravdou a v nemenovanom newsletter-i som si všimol spomenutú novinku. Očakávania som viac menej nemal žiadne, ale samozrejme istá zvedavosť bola. Predsa, NAGLFAR bola kapela ktorá pre mňa znamenala svojho času veľmi veľa.
Poďme k opisu prvých dojmov. Tak ako ohnivý netvor pomaly vychádzajúci zpod mŕtvej sopečnej krajiny, tak sa aj hudba na "Téras" pomaly rozbieha v titulnej skladbe/intre a naplno exploduje v druhej "Pale Horse". Perfektne našľapaná, s chytľavými nápadmi ma berie v spomienkach späť v čase k asi najtemnejšiemu albumu z tvorby NAGLFAR "Pariah". Klasický švédsky death/black s jasnou zvukovou stopou tejto hordy sa nesie aj v tretej skladbe "III Death Dimension Phantasma". Atmosférou sa na seba podobajú, prevažne rýchle ale aj so stredne tempovými pasážami. Veľmi zreteľná zmena nastáva v "The Monolith", ktorá je na rozdiel od svojich predchodcov úplne pomalá a pochmúrna avšak už na môj vkus trochu dlhá. Po tejto skladbe však u mňa začína hlavný problém "Téras". Tak ako bol album zo začiatku celkom pestrý, od piatej skladby začína byť strašne monotónny a topiaci sa v stredných tempách a aj tie rýchlejšie pasáže a skladby ("Invoc(H)ate) sú nevýrazné a predvídateľné. Začínam mať pocit že "Téras" je akýsi odvar toho, čo ma bavilo na predošlých albumoch. A to bol hlavne istý progres. Keď si k sebe postavím posledné tri albumy("Vittra" a "Diabolical" sú hudobne ešte dosť inde) tak je veľmi jednoduché počuť ktorý album je ktorý, každý svojím spôsobom originálny alebo inovatívny, či už hudobne alebo celkovým feelingom a atmosférou. Tento dôležitý prvok mi tu chyba a napríklad ako som spomínal, taký "Harvest" beriem ako slabší článok v diskografii NAGLFAR. Ale aj ten prináša viacero zaujímavých momentov ako novinka. Aj keď je z "Téras" na začiatku cítiť istý potenciál, mam pocit že to čo sa na ňom odohráva po tretej/štvrtej skladbe album robí dosť nezáživným a žiaľ sťahuje ho kvalitatívne smerom dolu. Nedostatok inšpirácie sa prejavuje aj na dosť divných názvoch skladieb. Viem, možno nepodstatná vec ale "Pale Horse"? "Bring out your dead" (inšpirácia z pythonovskeho Svätého grálu?)? "Invoc(h)ate"(METALCORE ALERT!!!)...
Ďalšia vec, čo si po viacerých vypočutiach všímam je, že čím viac sa snažím zvyknúť na tento počin, tým menej ma baví. Nezaujímavý cover, Oliviusov vokál ma začína iritovať (Ryden sa k Naglfar hodil viac) a ani tie svetlé momenty so mnou nerobia to, čo predtým. Myslím, že bude lepšie túto recenziu ukončiť, aby "Téras" náhodou neprepadol do úplného pekla.
Napriek tomu, že "Téras" nie je úplný hudobný odpad, znie trochu akoby bol zbúchaný narýchlo, lebo ako celok sa mi zdá nedotiahnutý. Kapela akoby vyčerpala nápady a vyprodukovala album čisto inšpirovaný svojou minulosťou, čo ľudia, ktorí sa s touto hordou stretli po prvýkrát môžu prehliadnuť (a oceniť ho viac), ale ako človek, ktorý ich tvorbu sleduje vyše 10 rokov považujem tento počin za nedostačujúci. Možno je to tým dlhým čakaním, možno čiastočnou zmenou v tom, čo hľadám v hudbe, ale nech sa snažím akokoľvek prehrýzť sa cez "Téras" ide veľmi ťažko. NAGLFAR vstúpili do druhej dekády tohto milénia presne opačne ako v predošlej a z mojej stánky by možno urobili lepšie, ak by to vzdali. Žiaľ s prižmúrenými očami a spomienkou na to čo NAGLFAR bol dávam 5,5.
K recenzi poskytli: Century Media Records
