(Venované pamiatke Ace Börje Forsberga)
Rubrika „relics“ od začiatku plní svoje poslanie pripomínať klenoty (nielen) čierno kovového žánru, ktoré mali nespochybniteľný a mamutí vplyv na celú scénu takmer dokonale. Vravím „takmer“ preto, lebo sa tu doposiaľ neobjavila kapela, ktorá určite stojí na samotnom vrchole black a pagan metalu. A že je reč o nikom menšom ako je švédska grófka BATHORY je nad temnú pohrebnú Lunu jasnejšie. A potreba pripomenúť túto legendu je o to opodstatnenejšia, že tento rok je to už plných 30 zím od doby, kedy začala jej spanilá jazda.
Vybrať jeden jediný album z bohatej Quorthonovej diskografie nie je vôbec jednoduché, ale nakoniec som sa rozhodol pre dosku, ktorá podľa môjho názoru predsa len o maličký kúsok prevyšuje ostatné a ním je práve „Under The Sign Of The Black Mark“. Dá sa však o tomto čiernom skvoste, ktorý každý pravoverný fanúšik beztak notoricky pozná napísať, vôbec ešte niečo nové? Veď práve tu, v týchto 36 minútach bolo naveky definované všetko, o čom bude Black Metal. Hráčsky, kompozične, zvukovo i graficky. Iste, BATHORY nevznikli len tak z ničoho, ale stavali na tom, čo už pred nimi priniesli iní. Hlavnou trojicou, ktorá mala na ich tvorbu v rannej fáze najväčší vplyv boli (podľa samotného Quorthona) Motorhead, Black Sabbath a G.B.H. A samozrejme (aj keď to menovaný vždy popieral) – Venom. Veď texty na prvých dvoch doskách „Bathory“ a „The Return...“ sú miestami kradnuté po celých slohách, len rôzne premiešané. Ale BATHORY dokázali z týchto ingrediencií namiešať niečo, čo pred nimi a dovolím si povedať že ani po nich už nikto nikdy v takejto miere nedokázal. A ako som už spomínal, vrchol tvorby prišiel na trojke pod Znamením čierneho Znaku. Tu sa podarilo Quorthonovi (a jeho spoluhráčom, ktorých mená budú už asi naveky predmetom neutíchajúcich špekulácií) geniálne namiešať mix toho najčistejšieho a najpravovernejšieho black metalu s tým, čo malo prísť už o necelé tri roky neskôr na albume „Hammerheart“ a čo bolo neskôr definované ako Pagan, či Viking metal. No počiatky „hudobného pohanstva“ je potrebné hľadať určite už tu v kusoch ako „Call From The Grave“, či „Enter The Eternal Fire“. Ťažko, preťažko je vybrať z osmičky tu prítomných songov (nepočítam dokonalé intro „Nocturnal Obeisance“) vybrať jeden či dva, ktoré by prevyšovali nad ostatné. Jedinečnosť opusu „Under The Sign Of The Black Mark“ tkvie totiž práve v neporušiteľnej kompaktnosti a dokonale ZLEJ a obskúrnej atmosfére. Celé zástupy kapiel sa márne pokúšali a stále pokúšajú napodobniť ten jedinečný zvuk štúdia Heavenshore, čo nebolo nič iné, ako obyčajná garáž kdesi na predmestí Stockholmu. Ale zvuk sám o sebe by samozrejme ešte nezaručil nedostihnuteľnú kvalitu. Genialita prišla až v jeho kombinácií s nespochybniteľne nadčasovými kompozíciami. Tie nádherné a pritom zlovestnou aurou doslova presiaknuté obskúrne melódie, aké sú obsiahnuté v „Woman Of Dark Desire“, „Equimanthorn“, „Chariots Of Fire“, či „13 Candles“ vás bez námahy dokážu opantať už po pár vypočutiach, aby vám zostali naveky vypálené v srdci ako Znak večného Zatratenia. A ak hľadáte nezastaviteľný čierny hudobný masaker, ten určite príde hneď v úvodnom kuse, nie náhodou pomenovanom práve „Massacre“, či záverečnej „Of Doom“ venovanej všetkým verným fans.
Poslednou vecou, ktorou trojka BATHORY zaujme hneď na prvý pohľad, je dokonalý a neprekonateľný cover. Tá fotografia dokáže o temnom hudobnom obsahu vypovedať oveľa viac, ako tisíce šokujúcich a všetkými symbolmi Zla vyzdobených obrázkov. Všetko však mohlo byť inak, pretože pôvodným zámerom bolo, aby obal albumu zdobila klasická maľba Fransicsa de Goyu „čarodejnícky sabat“. No potom prišiel jednoduchý nápad nasadiť švédskemu kulturistovi Leifovi Ehrnborgovi capiu hlavu známu už z debutu „Bathory“, do ruky mu vraziť hoväziu kosť a takto ho vyfotografovať počas prestávky pred druhým dejstvom opery „Carmen“ vo švédskej Kráľovskej opere. Na fotografovanie vraj bolo k dispozícií iba pár sekúnd a mňa vždy pri pohľade na ten obal napadne, ako by sa asi diváci tvárili, keby sa opona rozostúpila o tých pár sekúnd skôr.
A na záver ešte jedna (i keď nepotvrdená) perlička: pred nahrávaním dosky pripravil Quorthon pracovnú demo nahrávku, na ktorej boli okrem notoricky známych skladieb ešte kusy „Orgy In Blood And Torture“, „Death Awaits You“, I Slit You Up, „Insane“, „Cry Of An Angel“ a „Descend Into Hell“...
