Jedna z najaktívnejších postáv domáceho undergroundu Dlog sa hlási o slovo s úplne novým projektom. A jeho záber je naozaj neskutočný, veď vedľa „hlavnej“ činnosti pod hlavičkou Evil, je podpísaný tiež pod kapelami či projektmi akými sú Oldblood, Warmarch a Slavigrom. No jeho najnovší zásek pod menom NIGRANS CINIS je predsa len o niečom úplne inom, ako tomu bolo v minulosti. Ak sa dá totiž u všetkých vymenovaných zoskupení, ktorými Dlog doteraz prešiel bez problémov vystopovať spoločný menovateľ, ktorým je black metal, v prípade „...Bloodstained Mirrors...“ sa jedná po prvýkrát o niečo úplne iné.
Bez dlhého opisovania toho, čo sa na tomto desaťminútovom počine zabalenom do naozaj absolútne vydareného a takmer do dokonalosti vyvedeného obalu odohráva (v jednoduchosti je neskutočná sila – to sa v tomto prípade potvrdilo do bodky), stačí spomenúť jedno veľmi známe meno a tým je Mortiis. Presnejšie povedané, Éra I tohto, dnes už značne zabudnutého, ale kedysi na výsosť originálneho nórskeho Trolla. A v tom spočíva lesk i bieda NIGRANS CINIS. Jednoduchý, no silne atmosférický ambient bez akýchkoľvek vedľajších prímesí totiž kopíruje diela akými boli „Ånden Som Gjorde Opprør“ a „Keiser Av En Dimension Ukjent“ miestami až príliš. Rovnaké postupy a zvuky vytvárajú pocit, že sa jedná o zabudnuté diamantové odrobinky spomínaných veľdiel. No napriek tomu sa to počúva až nebezpečne dobre a všetky tri tu prítomné stopy vás poľahky dokážu opantať hneď pri prvom kontakte. Dlogovi sa dokonale podarilo vyčariť presne tú ťažko definovateľnú, ale omamne pôsobivú soundrackovo rozprávkovú atmosféru, ktorou dokázal tak nádherne čarovať práve Mortiis. A tak jediným slabým bodom, okrem spomínanej podobnosti je prílišná krátkosť „...Bloodstained Mirrors...“. Predsa len tri skladby dohromady čítajúce desať minúť, to ambientu nesluší. Navyše ak tieto zvukové koláže majú silný potenciál zaujať bez problémov na ploche oveľa dlhšej.
Asi takto by sa dal zhodnotiť prvý (a ja dúfam že nie posledný) Dlogov klávesový debut pod menom NIGRANS CINIS a mne nezostáva nič iné, ako vysloviť celkový ortieľ. No v tomto prípade naozaj neviem, ako na to. Na jednej strane by sa patrilo body ubrať, kvôli tak nápadnej vyššie spomínanej podobnosti, ktorá nie je náhodná, no na druhej strane ma „...Bloodstained Mirrors...“ napĺňa presne tými istými pocitmi ako v dobách, keď som sa s podobnou hudbou zoznamoval a veľmi rýchlo som prepadol tomuto nevšednému a pre niekoho nestráviteľnému žánru. A navyše takmer s istotou viem, že Mortiis už nikdy neprinesie ten dávny a neskutočne čarokrásny pohľad do svojho sveta, tak prečo v tom nepokračovať, hoci pod hlavičkou NIGRANS CINIS. Pre tentoraz to teda bude bez bodovania. A ak vás tento vskutku kvalitný počin (o čom niet pochýb) zaujal, treba sa po ňom poohliadnuť čo najskôr, pretože vyšiel iba v 20 kusovom náklade.
