Teším sa z kapiel, ktoré vedie austrálsky potmehúd Dis Pater a veľké nádeje vkladám do počínania slovenských AEON WINDS. Neprekvapuje ma, že umelci z opačných kútov zemegule spojili sily, aby ponúkli zas čosi nové z nevyčerpateľných dier vesmíru, pretavené do vznešenej formy kozmického black metalu.
Obidve kapely našťastie nejdú prevetrávať zaprášené šuplíky a nechcú tým z fanúšikov vyťahovať ďalšie prachy, určené na zmysluplnejšie využitie. Split vyšiel v dvoch vydaniach, prvé je limitované na 300 kusov v digipackoch, zabalených v potlačenej bielej obálke. Druhé vyšlo iba v 50 kusoch, ide tiež o digipack v špeciálnom balení, určený pre zberateľov. Obal nakreslil Dis Pater. Tento počin je výbornou možnosťou, ako ukázať, kam sa hudobníci od minula pohli a čo majú za lubom v budúcnosti. Každý interpret ponúka po dvoch nových skladbách. MIDNIGHT ODYSSEY sú v tomto smere predsa len komótnejší. Vyčkávajú, nikam sa nehrnú a predovšetkým dávajú pocítiť, že Zem si poväčšine vpisujú do kolónky „prechodná adresa pobytu“. Tomu je podriadený nahalovaný zvuk gitár, vesmírne sample, zborové vokály, klávesy tak trochu odinakiaľ, čo už nie je žiadnou novinkou, ale nečakané zmeny a pútavé nápady či dojemné melódie majú fakt čosi do seba. Určite ide o „jemnejšiu“ hudbu než v prípade AW a na niektorých miestach mám pocit, že je to celkom škoda. Sympatickým ťahom zo strany Austrálčanov je skladba „Večnosť (Eternum)“. Otextoval a odškriekal ju Svarthen (AW), z ktorého oduševneného prejavu mám na chrbte mráz. Veľmi silná skladba.
Ako som naznačil, Slováci sa prezentujú priamočiarejšou hudbou, ale to neznamená, že je menej kvalitná. Mám pocit, že sa každou nahrávkou zlepšujú a už teraz mi je jasné, že album „Those Who Will Remain Silent Forever“ bol len skúškou ich zrelosti a v budúcnosti sa od nich môžeme dočkať zaujímavých prekvapení. Čo povedať o prvom príspevku „Autumnal Sun“? Riffy sú na vysokej úrovni, majú pomerne komplikovanú štruktúru a ich spád pripomína rútenie skál. Kapela nezabúda v pravý čas spomaliť, aby atmosféra hudby ostrejšie vynikla. V rýchlych pasážach sú gitary vynikajúco podporené rytmikou so zvláštnymi údermi na bicie, ktoré dodávajú celku zložitejšie korenie. O druhej skladbe „Of Shadows and The Blind“ sa nedá hovoriť to isté, keďže úvod je z kategórie tých majestátnejších a mašinéria sa rozbieha až oveľa neskôr. Aby si boli obidve formácie kvit, text napísal a schuti si ho zapäl Dis Pater (MO). Miesto dostanú podmanivé akustické tóny, čisté chorály, výborné klávesové party a gitarové sólo, ktoré sa dá s trochou preháňania označiť za „trademark“ tejto kapely. Asi som príliš veľkým fanúšikom zvuku, ktorý dokáže zo svojej sekery vylúdiť Svarthen a hlavne mám rád spôsob jeho hry, ktorý nie je zbytočne besný, ale snaží sa v poslucháčoch zanechať zrozumiteľne príjemný zmätok (z toho asi bude len málokto múdry).
Osobitnú pozornosť si zaslúžia coververzie. Obidve strany si medzi sebou prehodili skladby zo svojich repertoárov a pokúsili sa im dať vlastný zvukový i aranžérsky kabát. Tak sa stalo, že protinožci si strihli „And To The Darkness He Went“ (v origináli „Za tmou sa poberal“) a naši zástupcovia siahli po „Journey Across The Stars“. MIDNIGHT ODYSSEY sa tento pokus po každej stránke vydaril, ak si znovu odmyslíme ich, trochu otravný, zastrený zvuk. Atmosféra pôvodného námetu je zachovaná, no opis cesty pútnika Temnotou má pridanú hodnotu, tkvejúcu v odlišných (pomalších) aranžmánoch a v zvláštnom naladení nástrojov. Ani AEON WINDS nezostali nič dlžní svojmu zvuku a uchopili cudziu kompozíciu po svojom. Zborové vokály a hlavný riff síce nenechajú nikoho na pochybách, kto je autorom, ale použitie tvrdších aranžmánov, orezanie samplov a hlavne fantastické sólo made in Slovakia sú jasným dôkazom toho, že naši hudobníci sa snažia vylepšiť nespravodlivý pomer síl k zahraničiu. Pre úplnosť dodajme, že Austrálčania ešte prerobili „Your Silent Face“ od New Order a naša partia „sprznila“ pieseň Billyho Idola „White Wedding“.
Split „Aeon Odyssey“ je výborným krátením si chvíľ pri čakaní na ďalšie dlhohrajúce počiny oboch zúčastnených kapiel. Prináša nový (a kvalitný) materiál, vzájomné pocty i prekvapenia v podobe coververzií známych hudobníkov. Tento album má na rozdiel od podobných aktivít skutočný zmysel, pretože fanúšikovia zažijú svojich obľúbencov v netradičných podobách, v ktorých im to navyše pristane. Zopár ďalších by sa touto platňou mohlo nechať inšpirovať.
K recenzi poskytl: Tryzna Productions
