Špička slovenského extrémneho Metalu nespí na vavrínoch a po vydaní excelentného albumu „Vlnobytie“ pripravila fanúšikom ešte lepší materiál v podobe EP „Slnovraty“. Vzdala ním hold letnému a zimnému slnovratu spôsobom, aký si obidva pradávne sviatky právom zaslúžia. O zmenách, súčasných pomeroch, hudbe, inšpirácii prírodou a plánoch sme sa zhovárali s gitaristom Luboslavom a klávesistkou Mhayitzou.
1. Pozdravujem Martin a široké turčianske okolie! Ako sa vám pozdáva prichádzajúce ročné obdobie?
Mhayitza: Ako myslíš už leto? No ja osobne som teplomilný živočích takže sa už neviem leta dočkať, to sa bude behať po tých našich kopcoch krásnych ... u mňa keby bolo leto celý rok, tak by to bolo ideálne...
Luboslav: Veru aj ja sa teším na teplé dni… Kopce okolo nás ožiarené slnečnými lúčmi, nič blahodarnejšie na relax si neviem predstaviť. Tento rok chcem aj s rodinkou čo najviac voľného času stráviť práve tam. Máme ako kapela šťastie, že žijeme v jednom z najkrajších kútov Slovenska. V starších prameňoch sa mu nie nadarmo hovorí „turčianska záhradka - raj severného Slovenska“. Názov veľavravne vystihuje región plný krásnych kvetnatých lúk, pastvín prerušovaných potôčikmi, obklopený mocnými horami, ktoré chránia jeho prírodnú krehkosť. Balzam pre ľudskú dušu tomu hovorím – a raj pre prepracovanú myseľ...
2. Ako s odstupom času vnímate rok 2013 a čo si myslíš o súčasnej Hiraxovej kapele?
Mhayitza: No rok 2013 bol rokom veľkých zmien, odchod Hiraxa bola jedna vec, ale potom prišli noví členovia, začali sa robiť nové pesničky, prišli do toho aj dáke koncertíky, vyšiel nám parádny koncert na festivale Gothoom a zavŕšili sme ho našim novým CDčkom, z ktorého sa ešte raz strašne tešíme. Čo sa týka Paľovej kapely, Paľo si hrá ďalej čo ho baví a čo z neho ide, a my sme sa tiež vybrali svojou cestou, tak to malo byť a je to tak dobre. Keď to mám teraz zhrnúť, tak celkovo udalosti minulého roka hodnotím ako to najlepšie, čo sa nám mohlo stať.
Luboslav: Rok 2013 = ťažký a oslobodzujúci. Pre mňa osobne ako rok, kedy opustíš rodičovské brehy a začneš plávať sám. Práve som to spomínal do iného rozhovoru ako ma Hiraxov novoročný blahoprajno-informačný mail zasiahol. Navyše celý rok 2012 bol úplne dobrý, stretávali sme sa síce s ním trošku menej, vďaka jeho iným aktivitám, ale celkovo kapela šliapala. Boli rozrobené aj nejaké nové skladby (jedna dokonca skončila na EP „Bes“ od Ramchat). Tešil som sa, že keď dohráme dohodnuté koncerty, vrhneme sa na nové piesne plnou parou. A zrazu totok Ale o tom je presne život - zlomové momenty, ktoré ťa dokážu nakopnúť a posunúť ďalej! Momenty, z ktorých pri pohľade späť zistíš, že v tebe vznietili novú energiu. Aby si ma chápal - novej tvorby som sa absolútne nebál – nápady a riffy sa mi večne nejaké motajú v gebuli. Len sme sa s Paľom za tých 13 spoločných rokov či už v Editore alebo v LG dokázali vždy pri spoločnej tvorbe posúvať dopredu a pekne sme sa dopĺňali. Našťastie s naším novým gitaristom Maťkom sa toto čaro vôbec nevytratilo. Práve naopak, tá energia je ešte oveľa intenzívnejšia – on má dar muziky v srdci a je obrovský talent! Pocitový gitarista s feelingom majstrov. Keď sme spoločne pracovali na „Slnovratoch“ a rozvíjali gitarové témy, žiaril som šťastím. Písal som Hiraxovi pred nástupom do štúdia Shaark, aký som šťastný z momentálnej atmosféry v kapele a ako sa pekne všetci dopĺňame. Ako cítim, že nahráme niečo, čo bude oveľa viacej z nás ako doteraz. Verím, že nám držal palce, tak ako odpísal…
K Ramchatu len pár slov – kvalitní muzikanti, ktorých prínos podľa mňa bude počuť až na ďalších nahrávkach – na prvej počuť hlavne Hiraxa. Nové piesne budú podľa mňa viac prepojené ich vzájomnou spoluprácou a bude cítiť aj zapojenie ostatných členov, hlavne gitaristu Viťa, ktorý nahral aj s naším bývalým spevákom „Jaríkom“ (Jaroslav Vavro „Horár“ - R.I.P.) jeden z mojich najobľúbenejších albumov kapely Protest “About Human Idols“. Hudobne ide z môjho pohľadu o klasický lunatic metal, trošku jednoduchšie spracovaný - aj keď to Paľo a spol. prezentujú inak. Ale to je vlastne jedno - čo bolo, bolo, muzika nie sú preteky ani súťaž. Muzika je TO, z čoho všetci čerpáme energiu na bežný život. Nech sa im darí, želám za celý LG.
3. Ako sa v kapele aklimatizovali noví členovia? Skús nám ich v krátkosti predstaviť (ich mená sú tuším Evalia a Mír).
Luboslav: Ako som písal vyššie, s Maťkom mi to po gitarovej stránke šliape úplne. Hrali sme spolu ešte pred jeho príchodom do Lunaticu v Editore (tam tiež nahradil Paľa) a až vtedy tá kapela naživo šliapala ako mala. On je presne typ hudobníka, akých je už dnes málo. Vezme si 30 rožkov, zavrie sa do skúšobne aj na 10 hodín, a hrá si kľudne sám. Nedávno získal svoju vysnívanú gitaru Gibson Gold Top – a kým sa jej nedostal pod kožu, pomaly v skúšobni aj spával. Práve končí umeleckú vysokú školu a vyrába svoj prvý originálny porcelánový gitarový nástroj. Je to umelecky založená skromná bytosť, nehodiaca sa do dnešného sveta – hádam aj preto k nám tak perfektne zapadol. Má okrem nás aj svoju vlastnú „hard and heavy“ kapelku Begun. Práve chystajú prvú nahrávku. Verím, že im to vyjde... medzi piesňami majú pár klenotov v štýle zaťažkaného hard ´n´ heavy alá Black Label Society a to tu veľa muzikantov nerobí. Držíme im palce...
Evka, naša huslistka, to isté. Umelec každou bunkou svojho tela - žieňa s večným úsmevom a najžiarivejšími vlasmi pod slnkom :-). Pôvodne nám mala len pomôcť s nahrávaním folklórnych prvkov na „Slnovraty“, avšak po nahratí ostala s nami. Pamätám sa, keď bola na prvej skúške a Jožko spustil klepačku - aká bola z toho prekvapená - a neskôr mi vravela, že najprv chcela ujsť. Myslím, že ako folkloristke sa jej otvoril nový hudobný obzor a s husličkami naživo sa nám naplnili obzory, o akých sme snívali...
Mhayitza: Ja už len dodám, že sú obaja skvelí ľudia, úplne k nám sadli, a nielen po hudobnej stránke, a to je v našej kapele veľmi dôležité. My sme totiž skôr ako skupina - perfektná partia, oslavujeme narodeniny, chodíme na chaty, na hory a toto si myslím sa veľmi odráža aj na naše muzike... Verím, že to takto spolu potiahneme čo najdlhšie.
4. Ako dopadol váš nedávny koncert na počesť zosnulého Horára, jedného z vašich bývalých vokalistov?
Mhayitza: Koncert bol výborný! Kopec ľudí, atmosféra skvelá, pokrstili sme EPčko, a vyzbierali aj peknú sumičku na podporu boja proti rakovine. Suma sumárum, krásna spomienková akcia, ako každý rok.
Luboslav: Veruu - čistý masaker! Už dávno sme nemali takú návštevnosť. 189 platiacich divákov (spolu s kapelami a známymi cez 250 – prosto mrte ľudí) a na Martin naozaj skvelé v týchto fejsbúúkových časoch domasedov. Sumu 212 eur, ktorá sa vyzbierala, sme zaslali na konto Ligy proti rakovine, keďže občianske združenie Rakovina nebolo pre tento rok zaregistrované. Ešte tu musím povedať, že po prvom kontakte s ligou boli veľmi priateľskí a milí, chceli nám zasielať ďakovné listy, písať o nás, atď. Ale po zaslaní peniažkov - keď zistili o akú sumu sa jedná, už ani neráčili odpísať. Veru trošku smútku ma zasiahlo a pýtam sa sám seba, kam vlastne na budúci rok tie peniaze zašleme? Či nie je lepšie nakúpiť nejaké veci a zaniesť ich priamo ľuďom trpiacim v nemocnici... uvidíme. Trošku som sa začal o tieto „organizácie“ zaujímať a budeme prehodnocovať kam našu kvapku v mori v budúcnosti nasmerujeme.
5. Aby sme boli kompletní, zaujíma ma aj to, či nevieš niečo o aktivitách ďalšieho bývalého člena Kinga, ktorý kedysi dávno vydal dva dlhohrajúce albumy?
Luboslav: Pokiaľ viem, King aktívne už nehrá. Občas ho stretneme kde tu v bare a občas nám šupne nejaký alkoholový komentár na stránku, ale ináč nič viac o ňom nevieme. V podstate, keď bol on súčasťou kapely, ja som nebol – vystriedal som ho po albume „Sitting By The Fire“, kedy sa chalani rozhodli nahradiť naživo klávesy druhou gitarou. Poznám iba zábavné historky o ňom z rozprávania. Šialené rituály pri nahrávaní kláves...hehe...ale to sem nepatrí.
6. Poďme k vašej novinke, ktorou ste sa jasne prihlásili k vlastným koreňom. Nielen slovanským, ale aj hudobným. Takže odkiaľ sa nabral ten prinavrátený hlad po zúrivosti a agresivite?
Mhayitza: Myslím, že u väčšiny z nás z nášho vnútra. Na blacku sme odchovaní a vždy nás to ťahalo týmto smerom. Na druhú stranu máme v krvi aj poriadnu dávku avantgardy a psychedélie, a trošku aj toho folklóru samozrejme. Povedala by som, že sme dlho hľadali ten správny mix všetkého, čo máme radi a teraz sme to našli. Klepačka za klepačkou, šialené tempo, zúrivé škreky a do toho husličky a cimbalíky. Juchuuuu...
Luboslav: Tvorba je vždy umeleckou formou vnútornej výpovede. Je zrkadlom konkrétneho prežitého obdobia – tak by som možno vysvetlil tú opätovnú túžbu po agresii. Je známy citát – že každé umelecké dielo v podstate ignoruje tok času a stáva sa konzervou prežitého okamžiku. Na „Slnovratoch“ počuješ hrať a spievať naše životy, naše ľudské potreby, predstavy a tiež pocity, ktorým sme verili a odovzdali sa im v prežitom roku 2013. A slovanské korene sme začali objavovať už našim prechodom k slovenským textom a tento smer hodláme ďalej rozvíjať.
7. Ukázali ste, že vývoj a napredovanie sa dá dosiahnuť aj návratom do minulosti. Nebáli ste sa, že by tento „risk“ mohol zastaviť vašu evolúciu?
Luboslav: Tak ja som sa práve pýtal Riška (basgitara) a nášho úplne prvého bubeníka Ferka „Psycha“, keď sme nedávno spolu sedeli na pivku – čím to je, že ľudia cítia z novej nahrávky práve návrat ku koreňom. Dospeli sme k tomu, že na prvých dvoch doskách sa pracovalo nie kvôli cieľu, ale kvôli ceste. Proste sa len robila muzika a neriešilo sa, kto to vydá, kedy to vydá, atď. Preto možno tá podobnosť. Spoločná práca, spoločná radosť. Do tej nahrávky sa práve toto cele prenieslo, si myslím. Ferko spomínal, že od albumu „Wilderness“ sa začalo pracovať trošku iným systémom súvisiacim s Paľovými ďalšími aktivitami, tým nechcem neskoršie nahrávky zatracovať - sú úžasné a všetko sú to naše dietky - len sa trošku priblížiť k tvojim pocitom. Komponovanie hudby je veľmi citlivý proces a pocity, s ktorými pracuješ pri tvorbe, sa zákonite musia preniesť do výsledku.
Mhayitza: Tak ja osobne „Slnovraty“ ako návrat do minulosti nevnímam, témy sú z našej slovanskej minulosti, ale my ideme jednoznačne vpred.
8. Akým spôsobom prebiehalo komponovanie? Komu vďačíme za všetky tie nádherné a zároveň technicky brilantné riffy? Zrejme ide o proces, vyžadujúci maximálne sústredenie a veľkú trpezlivosť...
Mhayitza: No Lubík - tu odpovedz ty, ako vymýšľaš tie technicky brilantné riffy?
Luboslav: Óóóóó ďakujem za komplimenty… Riffy prichádzajú znenazdajky odniekiaľ z vesmíru. Je to veľký dar, za ktorý neprestanem nikdy ďakovať. Riffy na „Slnovraty“ sme však spracovávali spoločne s Maťkom a bez jeho prínosu by konečný výsledok určite nebol taký, aký je. Deväť múz – družiek Apolóna nás stále chráni. Verím, že naveky vekov.
9. Prečo ste sa rozhodli zhudobniť atmosféru slovanských slnovratov?
Luboslav: Prechodom ku slovenským textom sme načali novú históriu LUNATIC GODS. Už na albume „Ante Portas“ boli v metaforách odkazy na zvyky našich predkov a na krásu krajiny, ktorú nám zanechali. A navyše u mňa za posledné roky začínal prevládať pocit, že ľudia akosi s pribúdajúcimi TV stanicami, tescami, auparkami, autami, čo sami parkujú, atď., zabúdajú, o čom je vlastne život. A navyše to nechutné skomerciovanie Vianoc, ktoré sa mi absolútne bridí. Chcel som jednoducho našim fans ukázať aj iný pohľad na tieto starobylé sviatky. Skutočný a hodnotný. Naviesť ich trošku smerom, akým rozmýšľame my v kapele. Snáď sa nám to podarilo. Pohanské témy ma začali zaujímať pár rokov dozadu ešte v časoch firmičky Hrom Records. Kupoval som nejaké knižky a počúval hlavne ukrajinské a ruské pagan kapielky. Časom pribudlo veľa vecí aj na internete. Pochopil som, že kto pozná svoje korene, ctí samotný život úplne iným spôsobom. Veľká vďaka v mojej inšpirácii patrí aj českému priekopníkovi Blackoshovi a jeho Cales – jeho projekt úplne zbožňujem.
10. Neuvažujete nad tým, že splatíte „dlh“ aj jarnej a jesennej rovnodennosti? Alebo ide o menej lákavé námety?
Luboslav: Jarná a jesenná rovnodennosť sú súčasťou cyklu. Pracujem na nových textoch a kdesi v podvedomí to mám uložené. Odkazy sa tam určite mihnú.
11. Ako to, že je pre vás absolútne prirodzené skĺbiť avantgardné protirytmy s ľudovkovou melódiou a black metalovými gitarami? Pritom všetky takéto a podobné spojenia vyznievajú vo vašom podaní nenásilne a logicky...
Mhayitza: No to je dobrá otázka....a presne minulý týždeň na skúške sme sa o tom bavili a zistili sme, že to teda fakt nevieme.... sme proste blázni.
Luboslav: Ak som ti predtým ďakoval za kompliment, teraz to platí dvojnásobne. Naozaj ma vždy potešia poslucháči, ktorí cítia, že sme dospeli do rovnováhy, kedy tieto vplyvy dokážeme nenásilným spôsobom zmiešať. Už som to vravel veľakrát - učíme sa za pochodu. Niekedy s lepším výsledkom - niekedy naopak. Zdá sa však, že minimálne od „Vlnobytia“ je všetko v správnej jing-jang polohe.
12. Nečudujem sa, že je pre vás ťažké nahrať dlhohrajúci album, pretože napr. len v dvoch nových skladbách sú použité nápady, ktoré by iným kapelám vystačili na päť-šesť kompozícií. Nebojíte sa, že takýmto spôsobom vyčerpáte studnicu inšpirácie?
Mhayitza: Tak tohto sa nebojím, náš gitarista Luboslav má v hlave toľko nápadov, že nie je dňa, čo by mi nezavolal a nezačal hmkať do telefónu nejakú novú melódiu. Takže inšpirácie je dosť a cenne prispievajú svojimi nápadmi aj noví členovia, takže si myslím, že toto nám naozaj nehrozí.
Luboslav: Komponovanie hudby je úžasný pocitový proces. Človek potrebuje dostatok času a priestoru na nové podnety, vnemy. Keď nový album príde = bude tu. Dôležitejšie je, aby to bolo dielo, s ktorým budeme stopercentne spokojní. Vyčerpania inšpirácie sa nebojím. Keď nápady neprídu dnes, prídu zajtra, napozajtra, či so zimným slnovratom. Tak to u mňa funguje. Nerád robím veci pod tlakom. Zviazanosť krídel a kŕčovitosť ma ubíja. Čas, ktorý na to vynaložím, nie je pre mňa relevantný.
13. Myslím si, že prvým albumom chýbala vyhratosť a cit pre logické spájanie nápadov, na druhej strane „Vlnobytie“ postrádalo vašu mladícku agresivitu. EP „Slnovraty“ spája obidva protipóly do jedného funkčného celku. Ako to vnímate vy?
Luboslav: Som rád, že „Slnovraty“ vnímaš práve týmto spôsobom. Takéto úvahy a slová ma vždy potešia. V umelcoch vždy klíči semienko neistoty. Práve čítam životopis môjho najobľúbenejšieho českého herca Miloša Kopeckého a ten dostával tisícky obdivných listov, avšak keď prišiel jeden negatívny, odrovnal ho na pár týždňov. Ale späť k muzike. My máme to šťastie, že muzika nás neživí a teda ani nie je u nás potrebné komponovať nejak nasilu. Prístup k samotnej tvorbe je v každej kapele strašne dôležitý! Nikdy sa nesnažím komponovať nasilu. Nevysedávam otrocky s gitarou a neskladám prázdne riffy do „zmysluplného“ celku. Už sme to tu rozoberali vyššie - nápady prichádzajú samovoľne. Vynárajú sa mi v hlave a tie si hneď nahrávam do mobilu, či som v práci, či v lese, či niekedy trebárs obklopený spolucestujúcimi vo vlaku. Takto väčšinou vznikne nosná melódia, okolo ktorej postupne s kapelou nabaľujeme ďalšie hudobné motívy. Keď sú jednotlivé skladby ako tak hotové, celok priebežne spoločne upravujeme, až kým nie sme s výsledkom stopercentne spokojní. A tomu ver, že konečná verzia piesne niekedy vyzerá úplne inak ako na začiatku. Pri „Slnovratoch“ je hlavným posunom podľa mňa fakt, že každý dostal vlastný priestor a mohol zasiahnuť akýmkoľvek nápadom do nahrávky. Zrazu neplatili žiadne egá, ostala len muzika, prúdiaca z našich sŕdc. A to, že sú odrastené blackovo, ako hovorí Majka, je známy fakt.
14. Nedávno som sa rozprával s Hiraxom, ktorý mi prezradil, že pred každým koncertom ste mali strach, či budete schopní naživo zahrať všetky komplikované pasáže skladieb. Je to pravda? Ak áno, prečo potom zostávate naďalej verní krkolomnej forme hudby?
Mhayitza: Strach??? Pred hraním??? Fuuu, tak to počujem prvýkrát. A tak som zaskočená, že ani neviem, čo na to povedať. Azda len, vypočuj si naše nové skladby a príď si ich pozrieť naživo.
Luboslav: Čooo? Tak toto je nejaké odveci – to ti fakt povedal? No tak na tento jeho strach si ja nepamätám! Strach, či stihneme dôjsť na koncert, či bude dobrý zvukár, či bude všetko ok, atď, atď., to áno... Ale strach, či zahráme, čo sme zložili? No musím sa ho spýtať. Ja osobne koncertujem už vyše 20 rokov, Majka od svojich 6 rokov, Ewka od malička dtto. Koncert je pre nás sviatok, na ktorý sa tešíme a na každý sa poctivo pripravujeme. Nemáme prečo mať strach. Ako hovorí Majka – treba si prísť „Slnovraty“ vypočuť naživo. Dokonca aj piesne z „Vlnobytia“ dostali príchodom Evalie nádhernú koncertnú tvár. Tú Paľovu odpoveď beriem skôr ako obhajobu jeho dnešnej tvorby. Asi to myslel tak, že preto dnes robí trošku jednoduchšiu muziku, aby sa mu to lepšie hralo naživo. Je známe, že on má dar slova a vie s vetami narábať. Ale určite sa ho na to spýtam...
15. Váš ďalší album plánujete venovať Turčianskej kotline, no inšpiráciu chodíte čerpať do hôr. Ako by si nám opísal symbiózu vašej kotliny a napr. Malej Fatry?
Mhayitza: Naša kotlinka je aspoň pre mňa najkrajším miestom na svete a nechcela by som žiť nikde inde. Mal by si vidieť, ako sa mi spoluvýletníci smejú, keď stojíme niekde na vrcholci v Malej alebo Veľkej Fatre a začnem ódovať na Turčiansku kotlinku. Skrátka toto je náš domov, ktorý milujeme a aj preto sme sa rozhodli venovať mu nový album. A keď môžem odporučiť, choďte si pozrieť Turčiansku kotlinku z vrcholu Tlstej vo Veľkej Fatre a pochopíte.
Luboslav: Čiastočne som už odpovedal na začiatku rozhovoru. Mocné hory okolo nás chránia našu životnú rovnováhu. Sága o Turčianskej kotline bude vyústením celej našej tvorby a verím že upriamime pozornosť ľudí, aby sa aspoň na chvíľu zastavili a zamysleli nad tým, čo krásne ich obklopuje. A možno budú citlivejší, budú čerpať z týchto krás a možno vynaložia viac úsilia aj k ich ochrane. A možno sa trošičku pričiníme, aby sme tieto krásy a históriu nášho kraja zachovali aj pre ďalšie generácie. Mimochodom, textovo začneme priamo u predka našej huslistky Evalie a zároveň najstaršie historicky doloženého predka turčianskej záhradky, Uzdu – De Turch Et Vendegh. Áno, je to tak! Naša huslitka Evalia hrdo v sebe nesie úctu a lásku k svojmu rodnému kraju a krv najstaršieho turčianskeho rodu Záthureckých. Jej príchod k nám do kapely vôbec nie je náhoda. Práve čítam ich rodinnú kroniku, ktorá začína rokom 1245, kedy bol Uzda de Turch et Vendegh menovaný darovacou listinou kráľa Bela IV. dedičným majiteľom zeme ležiacej na ľavom brehu Turca, v blízkosti bývalej osady „Modly“. Tak započne aj naša nahrávka. Nechajte sa prekvapiť...
16. Ďakujem za skvelý rozhovor a prajem veľa ďalších úspechov! Chcel by si niečo odkázať fanúšikom kapely alebo čitateľom Mortem zinu?
Mhayitza: Pozdravujeme všetkých fans a čitateľov a tešíme sa na stretnutie niekedy na koncerte... Držte sa!
Luboslav: Kámo, držte sa, robíte kvalitný zin a dobrú prácu. Prajem veľa úspechov. A tebe veľa dobrej muziky. Na jeseň sa vidíme v Košiciach. Chystáme koncertné turné s našimi bratmi Silent Stream Of Godless Elegy a výbornými ukrajinskými Khors. Vidíme sa v októbri!
