Francúzsko-španielske pohraničie je fascinujúcim areálom prírodných a historických úkazov. Na španielskej strane to vrie (baskická otázka), na tej francúzskej si veselo (?) a bez škrupúľ muzicírujú uctievači dávnych tradícií STILLE VOLK, vracajúci sa na scénu po (pre mňa) dlhých piatich rokoch.
Ich soundtracky k pohanským obradom a vyvádzaniu nočných bytostí patria medzi vývozné artikle priekopníckej firmy Holy Records. Mám rád tie skočné melódie, ktoré sú postavené do hlavnej úlohy a nekrčia sa ako trpaslíci niekde vzadu, zahlušené metalovým besnením. Páči sa mi radosť a nadšenie kapely, ktorá to ani napriek kritike a nízkym hodnoteniam nezabalila a hrnie to v spiatočníckom duchu už celých dvadsať rokov. Ich medieval/celtic folk je parádnou ukážkou jedného regiónu a možno ho už dávno prerástol, záleží od vnímania poslucháča. Nahrali dobrú dosku. Nezaujíma ma, že sa len v drobných detailoch líši od predošlej tvorby. Veď nikto nič iné ani nečakal. Je tu dôkaz, že bojový duch vo Francúzoch pevne drieme a dokáže sa v pravý čas prebudiť.
Osem položiek bohužiaľ netvorí kvalitatívne vyrovnanú kolekciu, napriek tomu s prehľadom obstojí v konkurencii iných potulných pevcov. A to radšej pomlčím o neo-folkových prípadoch, ktoré si vystačia s niekoľkými akordmi a smutnými vokálmi, opakujúcimi sa ako kolovrátok. Schválne si vyhľadajte na sprofanovanom video serveri oficiálnu verziu skladby „La Forêt Gorgone“, ktorú label 15. apríla uviedol ako upútavku. Iste, mnohým z vás možno bude pripadať ako paródia na Arckanum, ale nezabúdajme, že obidva projekty sa na scéne objavili v približne rovnakom čase. Mysticizmus sa trochu stráca v prospech brilantných fanfár a melódií. Znovu je skvelé využitie nástrojov, patriacich medzi ochranné značky kapely. Aby toho nebolo málo, motívy sú vedené po správnej epickej linke a zároveň výborne navrstvené.
Počúvať STILLE VOLK je poctou pre každého človeka, ktorý nedá dopustiť na hudbu s citeľným nádychom histórie. Horšie to možno bude s ľuďmi, dávajúcimi prednosť tvorbe, ovplyvnenej súčasnosťou, kde dominujú nemelodické motívy a „storytelling“ zaniká pod nánosmi ťažkej „psychedélie“. No nebudeme donekonečna porovnávať minulosť s prítomnosťou a debatovať o tom, čo je a bolo lepšie. V tomto putovaní naprieč časom je zakódované silné posolstvo. Málo okultné, napriek tomu príťažlivé. Je to zhudobnenie starých túžob ľudstva. Cítite zápach lesa, kde sú bytosti už-už pripravené ožiť a tancovať tak, ako im majstri pískajú. „En occulz“ mohla byť na platni poslednou kompozíciou a určite by sa v tejto funkcii osvedčila viac než takmer zbytočná pocta Mercyful Fate a ich temnému umeniu v „Come to the Sabbath“. Nestalo sa, ale dojem to napriek tomu nezráža.
Ak hľadáte výbornú hudobnú kulisu k pohanským obradom a chcete si uctiť nadprirodzené lesné bytosti, so STILLE VOLK nemáte šancu urobiť chybu. Sú to skúsení majstri, schopní rozprávať pútavé príbehy a zahrať k nim neopočúvané motívy, v ktorých si ruky podávajú divokosť a vášeň. A bez toho, aby svoje nástroje zapájali do elektriny, vyčarujú oveľa viac autentickej atmosféry než mnohí hudobníci z metalovej branže.
K recenzi poskytl: Holy Records
