Pre tých, ktorí nevedia:

Black metal v štýle severskej školy ranných deväťdesiatych rokov pokračujúci v stopách „Under A Funeral Moon“ či „Transilvanian Hunger“.

Pre tých, ktorí tušia:

Novinka kráča v stopách nastolených prvými dvomi doskami s mierne odlišným zvukom a vokálom.

Pre tých, ktorí sú mostmi k Nadčloveku:

Ani sa tomu nechce veriť. Časová priepasť medzi predchodcom „Radikální ateismus – tvůrcům Nadčlověka“ a novinkou činí celých päť rokov. Táto odmlka však nebola absolútne tichá, pretože v medziobdobí sa Jaroslav pripomenul prostredníctvom svojho vedľajšieho projektu Triumph, Genus, ktorého debutový opus zapôsobil ako nečakané, no o to šokujúcejšie zjavenie na domácej Česko – Slovenskej scéne. A teraz tu konečne máme dlho avizované tretie pokračovanie Kultu pod názvom „Nauky různic“. Aké teda je? Dláždi cestu k ďalšiemu Rastu, alebo je začiatkom úpadku predchádzajúceho neodvratný Zánik?

Už pri prvom letmom zoznámení sa, je neprepočuteľný istý odklon od minulosti. A to napriek paradoxnému faktu, že novinka súčasne pokračuje v nastolenej ceste. V čom teda tkvie ten rozdiel? Tak v prvom rade zvuk. Hoci je stále jasná a nespochybniteľná príslušnosť k tej najpravovernejšej black metalovej tradícií toho najčernejšieho razenia, sonická stránka je tentoraz o poznanie čistejšia pri súčasnom dosiahnutí ešte väčšej naliehavosti a krutosti ako tomu bolo skôr. Zvuková podobnosť so starými nahrávkami Katharsis? Áno, toto zrovnanie určite nie je od veci. No nielen to. Jaroslav tentoraz prenechal nahranie gitarových partií svojim spoluhráčom, čo sa taktiež logicky premietlo do odlišného a zároveň útočnejšieho výsledku. A napriek tomu, že „Nauky různic“ napredujú v tom najrýchlejšom tempe bez chvíľky zvoľnenia (presne tak ako v prípade predchádzajúcich dvoch opusov), je výsledok oveľa farebnejší bez náznaku akejkoľvek slabosti v podobe vymäknutia. Práve naopak. Ak totiž „Symfonie oceli“ a „Radikální ateismus – tvůrcům Nadčlověka“ predstavovali do istej miery statický základ pre Jaroslavove deklamácie, novinka dopĺňa jeho slovné ataky oveľa dynamickejším spôsobom.

A tak sa dostávame k osobe samotnej hlavnej persóny. Vždy to bol práve jeho Hlas, ktorý bol alfou a omegou KULTU OFENZIVY, a aj v tomto smere badať v prípade novinky istý odklon. „Nauky různic“ predstavujú Jaroslava v trochu inom svetle, pričom sa jeho prejav javí o poznanie civilnejší, no o to viac uveriteľnejší a zároveň mrazivejší. Ak som v prípade dosky Triumph Genus „Všehorovnost je porážkou převyšujících“ hovoril o hlase, ktorý nemá obdoby, súčasná tvár KULTU OFENZIVY tento stav v mojich očiach dokonca prekonáva.

KULT OFENZIVY predstavuje už od svojho vzniku bez debaty jeden z najpozoruhodnejších zjavov na domácej black metalovej scéne, ktorý prostredníctvom svojho najnovšieho zápisu „Nauky různic“ prekováva vlastnú minulosť, aby tak povyšoval sám seba nad okolitý (nielen) hudobný svet priemernosti. A hoci spomínaný Triumph, Genus prináša po hudobnej stránke hodnotnejší obsah, KULT OFENZIVY predstavuje oveľa viac. Je totiž Kultom. A úlohou Kultu je šíriť Propagandu.