V poslednom čase sa už nestáva príliž často, aby si ma nejaký album získal už pri prvom počúvaní...Každú chvíľu sa na nás zo všetkých strán valí množstvo viac, či menej kvalitných black metalových počinov a vždy ma úprimne poteši, keď sa mi do pazúrov dostane album, ktorý výrazne vyčnieva a líši sa svojou výnimočnosťou.
"Wedard" je pomerne mladou jednočlennou kapelou a jeho zrodenie sa dátuje na rok 2002. Sternenfrost, tak sa volá muž stojaci za týmto melanchóliou nasiaknutým projektom, sa postaral o všetky hudobné nástroje, vokál a taktiež otextoval celý album. Za bicími sedí človek menom "AJS", pôsobiaci tiež v kapele "Velnias". Texty sú zasvätené krásam matky prírody, teda skôr jej temnejšej a tajomnejšej tvári, prázdnote, ale tiež depresívnym myšlienkam znechutenia z tohto sveta.
Čo napísať k hudbe samotnej? Absolutne ma ovládla a očarila...ako som spomínal vyššie, práve "Einsamer Winterweg" je albumom, ktorý sa mi zaryl hlboko pod kožu a svojou prekrásnou melancholickou atmosférou ma úplne pohĺtil.
Už od prvých tónov budete cítiť onú tajomnosť...Akokeby z diaľav do noci ponoreného lesného kráľovstva k vám dolieha zvláštny a nepokoj prinášajúci hukot, nasledovaný akustickou gitarou a temnym šepotom, vyslovujúcim tajuplné slová... Pripájajú sa ďalšie nástroje, v pozadí bzučiace gitary doprevádzané pomalým tempom bicích, nádherná, až hypnotická melódia kláves a strach naháňajúci vokál. Album sa nesie v tomto duchu takmer celý a vy sa budete skoro hodinu túlať v pochmúrnom lese plnom zla a žiaľu.. Tempo sa mení skutočne zriedka, občas však prekvapí stredne rýchlymi pasážami a len ku koncu skladby "Winterdepression" sa dočkáte poriadnej sypačky. Gitary tvoria veľmi zaujímavé a nápadite linky, pôsobia pochmúrne a "zlovestne". K bubeníkovi taktiež nemam výhrad, rozhodne prispel k zaujímavosti tejto nahráky, jeho hra nenudí a príjemne sa počúva.
V hudbe "Wedard" hraju veľmi dôležitú úlohu ambientne znejúce klávesy. Často hraju prim, doslova čarujú s melódiami, aby vzápäti ztíchli a dali vyniknúť ostatným nástrojom. Nepôsobia však vôbec sladko, či vtieravo! Práve vďaka týmto ambientným pasážam mi album "Einsamer Winterweg" vzdialene pripomína slovútny Burzum... Berte ma však s rezervou, Sternenfrost tvorí dosť svojskú muziku a ja by som ju len nerád k niečomu prirovnával.
To čo však tento pán predvádza zo svojím hlasom, ma šokovalo! Toľko žiaľu, nenávisti, hystérii, strachu a beznádeje v hlase človeka som asi nikde inde necítil...verte mi, "Einsamer Winterweg" som počul už nespočetne veľa krát, ale pri každom ďalšom počúvaní mám z toho hlasu husiu kožu. Smekám a žasnem!
Zvuk nahrávky je veľmi dobrý, v rámci žánru sa dá hovoriť o čistote, je dobre vyvážený a vždy sa podarí dať do popredia tie najzaujímavejšie pasáže.
Čo dodať na záver? Možno nie každý bude z tohto albumu nadšený rovnako ako ja, ale svojich priaznivcov si určite nájde. Ma totiž v sebe niečo výnimočné, snúbi sa v ňom prekrásna melancholická atmosféra nočného lesa a depresia, strach a uzkosť v ňom blúdiaceho pomätenca...doporučujem!
