Zistenie, že Sin Nanna stvoril dva! nové počiny pod hlavičkou „Striborg“, vo mne vyvolalo ohromnú radosť.Hudbu tohto Austrálčana som si obľúbil už počúvaním jeho full-length debutu „Spiritual Catharsis“ a prakticky každy jeho ďalší počin mám veľmi rád. Myslím, že „Striborg“ patrí ku kapelám, ktoré buď milujete, alebo neznášate, kráča si svojou temnou cestou, nehľadiac na okolitý svet...
Priznám sa, že mi trvalo dosť dlho, než som album „Ghostwoodlands“ „rozlúskal“. Možno to bolo spôsobené náladami, ktoré v danej chvíli vládli mojej hlave, neviem... Opätovné počúvanie tohto výtvoru však môj pohľad naň menili a odhaľoval som postupne jeho temnú nádheru...
A čo na váas teda čaká po vložení CDčka do prehrávača?
Hudba sa nesie v podobnom duchu ako jeho predchodcovia – surový a pravý black metal, bez zbytočných príkras, na druhej strane však kladúci dôraz na skutočne desivú a ponurú atmosféru nočného lesa. Už pred prvým vypočutím tohto diela som vedel, že Sin sa nikam vo svojej hudobnej vízii posúvať nebude. Myslím však, že toto od neho nečaká nikto a tí ostatní sa po tomto diele ani zháňať nebudú.
Na albume je sedem skladieb, z nich len tri sú „klasické“ black metalové kúsky, ktoré predeľujú krátke a nepokoj prinášajúce ambientne „intermezza“. Svojú úlohu plnia skvelo a atmosféru diela vhodne dopĺňajú.
Vôbec, celé toto dielo je doslova nasiaknuté ambientnými klávesami viac než po iné razy. Pán Sin Nanna s nimi skutočne čaruje, nečakajte však chytľavé melódie, skôr v pozadí znejúci drone-ambient, doprevádzajúc bzučiace gitary, paľbu nie práve presných bicích a typický riadne echom slahnutý vokál.
Keď som už začal s tými nástrojmi, muž stojaci za týmto projektom všetky samozrejme nahrál sám a musím napísať, že “hudobnú dokonalosť” tuna budete hľadať márne. Pútavých momentov vám však “Ghostwoodlands” poskytne viac než dosť…pod nánosom všetkej tej zloby a depresie časom nájdete zaújimavé melódie, ktoré ja osobne už dlhšiu dobu nosím v hlave, taktiez sa nedá hovoriť o nejakej monotónnosti, tempo sa v skladbách mení pomerne často a tie napriek svojej dlžke rozhodne nenudia.
Ťažko opísať atmosféru tejto hudby, ale naozaj ju asi najlepšie vystihuje predstava “osamelého človeka v nočnom a strach naháňajúcom lese”. Skúste si to vypočuť a pochopíte…
Hmm, som dosť zvedavý na názory iných ľudí... Faktom je, že mňa si získalo svojou neopakovateľnou atmosférou a pokladam ho za najlepší album “Striborg”. Nepochybne…
