Je chladná zimná noc, neďaleko zurčí ľadová voda akejsi rieky a v korunách stromov sa preháňa studený vietor...obloha je posiata nádhernými hviezdami a tie osvetľujú snehom pokryté lesné panstvo. Vládne v ňom pokoj a ticho, akoby v týchto krajinách nebolo života...Zrazu však z hlbočín tohto kráľovstva počuť tajomnú orgánovú hudbu, ktorá akoby sa blížila stále bližšie...cítim strach, no nemôžem sa pohnúť a utekať odtiaľto preč! Počúvam a čakám čo sa bude diať...
Rozhodol som sa oprášiť trošku starší počin, ktorému však roky rozhodne na kráse neubrali, ba priam naopak...naďalej sa vyníma v celej tej záplave (nielen) black metalových albumov a jeho mrazivá nádhera je nadčasová.
Škoda, že sa títo Švajčiari vytratili zo scény, pár rokov nato čo sa premenovali na „Morgart“. Späť však k hudbe...
To, čo zaznie hneď po skončení nádherného intra, ma úplne odrovnalo. Nenávistný výkrik zo sebou prináša besnenie v podobe skladby „Waldpfad“; divoká víchrica sa čoskoro mení na pomalé tempo, s nádhernými klávesami v pozadí, ktoré tu rozhodne majú svoje miesto a zohrávajú veľmi dôležitú úlohu.
Vôbec celé toto dielo môžeme nazvať „atmosférickým“ black metalom práve vďaka klávesom, hoc toto slovne spojenie nemám príliš v láske. Aby však nedošlo k omylu, hudba „Winterfrost“ je dostatočne agresívna, miestami ponurá a mrazivé zlo z nej dýcha každým tónom. Nemôžem v súvislosti s ňou nespomenúť Emperor, práve tuto kapelu mi od prvých momentov „Forsth“ vzdialene pripomenuli, vravím samozrejme o starých veciach nórskych „cisárov“.
Čo mňa ohromne prekvapilo už po prvom vypočutí tohto albumu, bola jeho vyváženosť a povedzme „sila celku“. Skutočne tu budete ťažko hľadať čo i len jednu nudnú a zbytočnú pasáž, „Winterfrost“ ma neskutočnú atmosféru snúbenú s vynikajúcim zvukom a precíznym hudobným cítením. Jednu „výhradu“ mám len k skladbe „Mit Den Gedanken Im Nordischen Altertum“, tá mne trošku ruší celkový dojem, najmä kvôli otravnému ženskému vokálu – môj názor.
K rôznorodosti diela samozrejme prispievajú časté zmeny tempa, agresívne a rýchle úseky sa prelínajú s tými náladovými - pomalšími, často všetky nástroje stíchnu, aby dali vyniknúť čarovným klávesovým partom...
Persóny stojace za týmto projektom ovládajú svoje nástroje samozrejme bravúrne a „Winterfrost“ má čo ponúknuť aj z tejto, umeleckej stránky. Vokál je taktiež výborný, brutálny, ale dobre frázujúci a zrozumiteľný, hodí sa sem výborne a k tejto muzike si ani neviem predstaviť iný.
Dúfam, že sa mi trošku podarilo zaujať tých, ktorí toto atmosférické (veľ)dielo dosiaľ nepoznali a „prinútiť“ vás k vypočutiu. To bolo totiž zámerom tejto recenzie... ;-)
Tóny hudby náhle stíchli, ja sa ešte raz pozriem do húštin a pomaličky sa poberám domov…nič sa nestalo, len ten pocit v mojom vnútri pretrváva. Viem, že sa sem, do ríše “Winterfrost” čoskoro opäť vrátim…
