Nepretieklo veľa vody od chvíle, čo som sa prvýkrát stretol s touto vlčou smečkou.
Album „Diadem of 12 Stars” vo mne zanechalo krásne pocity a tak som sa veľmi tešil na jeho nasledovníka. A, že sa čakať oplatilo, sa vás pokúsim presvedčiť v tejto recenzii…

Hneď na úvod prezradím, že sa veľké zmeny v hudbe neudialy, čo však ja určite vítam...muzika tejto bandy v sebe skrýva absolutne všetko, čo má black metal obsahovať – atmosféru, čierno-čierne melódie zahalené v ešte černejšej temnote, dravosť, energiu, zlo aj melanchóliu...presne v tomto duchu pokračuje aj aktuálny počin a po dlhom a intenzívnom počúvaní vyhlasujem, že sa im podarilo postúpiť o jeden schod k dokonalosti. Túto recenziu pojmem možno tak trošku fádnym spôsobom, rozhodol som sa totiž priblížiť vám každú zo štyroch skladieb pár slovami...

Album otvára skladba „Dia Artio“, ktorá sa nesie v ambient - atmosférickom duchu a je to akási brána/intro, čo vás nádherným spôsobom zavedie k samotnej ríši „Dvoch lovcov“, ríši nespútaných síl matky prírody. Vládne tu veľmi podmanivá klávesová melódia, doprevádzaná pomalým dunením bicích a nemenej zaujímavými gitarami. Skutočne výborný úvod...

Prvé sekundy „Vastness And Sorrow“ sa nesú v kľudných tónoch, ale to sa čoskoro mení v očakávanú búrku, akú vedia spustiť len Wolves... smršť bicích udáva zbesilé tempo, všade vôkol bzučia gitary a pridáva sa besniaci vokál. Túto skladbu som si snáď obľúbil najviac na albume, čo sa ale dosť ťažko súdi, lebo ako to bolo na „Diadem of 12 Stars”, aj tu budete len ťažko hľadať slabšie miesto, či chybičky na kráse. Možno si moje srdce získala nádhernými gitarovými partami asi v polovičke skladby, ktoré sa nesú prakticky až do konca a pri počúvaní ktorých mi na chrbte vždy nabehne husia koža. Nádhera... Vôbec celkovo je ohromná sila tejto hordy ukrytá práve v nezameniteľnej „gitarovej moci“. Tie vyhrávky, melódie, rôzne akustické vsuvky, či zdanlivo nenápadné party v úzadí...ťažko opísať čo všetko sa dá pri počúvaní tohto diela objaviť. Rozhodne to nie je hudba na jedno vypočutie.

„Cleansing“ je tretím štichom na albume a opäť prináša zo sebou skľudnenie v podobe éterického spevu slečny „Jessiky Kenney” a v pozadí “rituálne” znejúcich bicích a gitár. Chvíľkové ticho, oblohu pretne mohutný hrom a ďalšia zbesilá jazda začína…
„Cleansing“ ma zo začiatku príliž neoslovila, ale postupom času si ma podmanila, tak ako aj zbytok albumu. Z tejto skladby priam dýcha duch “Burzum”, teda aspoň ja som mal pri jej počúvaní ten pocit. Veď napokon vlci sa nikdy netajili svojím obdivom k hudbe pána Vikernesa a to sa nepochybne v ich tvorbe patrične odráža…


Album uzatvára vec zo zaujímavým názvom “I Will Lay Down My Bones Among The Rocks and Roots”, ktorá nevyniká len dlhým názvom, ale aj stopážou 18 minút. Táto skladba je absolutne geniálnou bodkou tohto lesného počinu ! Od prvých tónov až k samotnému zaveru sa nebudete nudiť, to vám garantujem! Toľko nápadov, rozdielnych nálad, melódii a atmosféry len tak v jednej skladbe nenájdete. Členitosť tejto skladby je skutočne užasná a je asi nad moje sily opísať čo všetko obsahuje…

Tempo sa meni naozaj často, hneď na začiatku doslova všetko zmetie živelný “sypací” nástup, ktorý vzápätí plynulo prejde do “skočných” vôd, aby vas onedlho zasiahla melancholická doomová nálada…všetko sa to deje plynulo, nenásilne a akosi prirodzene. Proste nádhera…

Popravde, ani nemam tejto doske čo vytknúť, „Two Hunters“ je výnimočným albumom s výnimočnou atmosférou, ktorý si získal moje srdce ešte viac než jeho predchodca a to je už skutočne čo povedať.
Wolves in the Throne Room sa definitívne a právom zaradili medzi moje najobľubenejšie spolky dnešnej doby...