Nikdy som nechápal, prečo o tejto horde vie tak málo ľudí, aspoň ja mam ten pocit, že sa jej neprávom dostáva malá pozornosť. Svartsyn je pritom pre mňa určite jednotkou na švédskej scéne, ale aj celkovo patrí medzi moje naj kapely prakticky od ich prvotiny...
Tá v podobe dema uzrela svetlo tohto sveta už v roku 1994 a kedže len nedávno vydali svoj piaty oficiálny počin, nemôžu dojmy z neho na stránkach Mortemzine chýbať…Album zdobí krásny čiernobiely obal znázorňujúci posplietané telá jedovatých hadov, ten najsilnejší koncentrát jedu sa však neskrýva v obale…
Tí z vás, ktorí poznaju tvorbu Svartsyn možno vedia, čo možu od tohto albumu očakávať...ale možno tiež budú prekvapení ako ja, „Timeless Reign“ totiž v sebe skrýva obrovskú moc a neskutočnú silu.
Hneď pri prvom počúvaní ma ohromil zvuk nahrávky. Ten je pre samotnú hudbu samozrejme veľmi dôležitý a Svartsyn si dali veľmi záležať, čistý sťa voda v horskom potoku, avšak mimoriadne hutný a silny. Dodáva albumu ohromný náboj, diabolskosť, nenávisť.
Od prvých tónov ma zasiahlo niečo mne veľmi dobre známe, avšak už dlho som to nepocítil...akési mrazenie, husia koža, či zimomriavky na chrbte. Nedá mi nevyzdvihnúť pár slovami intro. Veľmi podmanivá klavírna kompozícia, nie zložitá, avšak krásne vedúca poslucháča k samotnej pekelnosti albumu. A aká je tá ? Nemenej podmanivá než jej úvod, ba viac...diabolská, temná, vražedne nádherná a neskutočne brutálna.
Hudba nesúca sa prevažne v rýchlejšom háve vám rozhodne nedá vydýchnuť po celých štyridsať minút, je nabitá energiou a jej precíznosť nedovolí, aby sa vaša pozornosť upriamila inam.
Každá skladba má v sebe ukrytých aj niekoľko silných a zaujímavých motívov, ktoré možno odhalíte až viacnásobným počúvaním. Ako som už spomenul, mam veľmi rád všetky staršie albumy Svartsyn, každý z nich ma v sebe niečo výnimočné a ja ich radím k tomu najlepšiemu čo táto scéna ponúka. Ale aktuálny počin sa niečím líši od svojích predchodcov... vyspelosťou.
Máme tu totiž dielo pánov, ktorí nekladú dôraz len na nekonečné vzývanie Pána temnôt, či preklínaní svätosti, naopak – hudba, ktorú nám Ornias a Draugen prezentujú je značne technická, no stale rovnako nespútaná a diabolská ako v minulosti. Rozhodne patrí k albumom, pri počúvaní ktorých mam problem vyzdvihnúť jednu skladbu nad tie ostatné, žiadna monotónnosť v tomto prípade nehrozí. Gitarová melodika ma upútala prakticky okamžite, album je priam nabitý silnými melódiami zarývajucími sa hlboko pod kožu. Tiež bassgitarové party ozývajúce sa v pozadí tvoria zaujímavý a dôležitý ”podmaz” a rozhodne sa nejedná len o akési hučanie v záplave iných nástrojov.
Nemenej skvelo je album nabúchaný, Draugen je pán bubeník a svoje umenie tu predviedol naplno. Sypačky, pomalé, či stredné pasáže...tempo sa mení často a výborne ženie hudbu vpred. Orniasov vokál je samostatnou kapitolou…nemôžem si pomôcť, ale jeho hlas proste milujem, a čierne evanjeliá “Svartsyn” z jeho úst su pre mňa dokonalosťou.
A aký je teda verdikt ? Možno až príliž nekriticky a nadšením nasiaknuty, ale ja si nemôžem pomôcť. Album „Timeless Reign“ zasiahlo moje čierne srdce svojou pekelnosťou, nenávisťou, ale aj krásou a precíznosťou. Naozaj neviem čo by som tomuto dielu vytkol, lebo presne takto si ja predstavujem kvalitne ukutý čierny kov...Sejtn !
