Tak na toto dielo som sa pomerne dosť tešil, bol som zvedavý ako a kam sa posunul pán SturmWolf vo svojej hudobnej vízii od prvého dema. Priznám sa, že prvotina “The Dawn of Freedom” ma nijak zvlášť nezaujala a splitko so spriaznenou kapelou “Karpathia” som dosiaľ nepočul. Môžem však povedať, že ma “Sirin” svojím aktuálnym počinom príjemne prekvapil a prvotné zmiešané pocity sa postupne menili v spokojné pokyvovanie hlavou…pravdou je, že “Moja otčina” nieje bezchybným skvostom, mne osobne tam zopár “miest” trochu vadí, ale celkový dojem je viac než dobrý…A čože vás čaká a neminie po vložení cd do prehrávača ? 10 skladieb, takmer hodina nabitá orthodox blackom z občasným využitím kláves, či píšťalky. Ja osobne tu cítim najmä odkaz starých Darkthrone, či napr. prvých albumov Graveland, čo je však nesmierne dôležité, z hudby tiež cítim dušu, ktorú jej SturmWolf vdýchol a to je myslím spolu s atmosférou najmocnejšou zbraňou pravoverných čiernych litánií.
Začnem však vyššie spomínanými „neduhmi“, ktoré tak trochu kazia môj celkový dojem. Menej býva niekedy viac a mám pocit, že kratšia stopáž by tomuto demu svedčila viac. Nedá sa pritom povedať, že by ste tu našli nejakú vyslovene slabú skladbu, to nie, práve naopak ! Každá skladba sa vám odvďačí silnou atmosférou, či podmanivou melódiou...žiaľ, tieto skvelé pasáže tu a tam vystriedajú nudnejšie chvíle, ktoré by som teda pokojne vypustil. Nie je ich však veľa a jedna sa čisto o môj subjektívny názor...
Ostrejšiu kritiku však smerujem ku coveru od „Temnozor“ – Werewolf...originál tejto piesne mám nesmierne rád, ale tejto verzii vôbec nerozumiem a podľa mňa je prosto...hrozná ! V tejto podobe sa z nej úplne vytratilo pôvodné kúzlo, možno budete mať iný názor, ja považujem umiestnenie tohto coveru na album za zbytočnosť.
Späť však ku kladom, tie ako som už spomenul vyššie rozhodne prevyšujú zápory a v celkovom hodnotení moje výhrady zohrávajú ničotnú úlohu. „Mojej otčine“ vládne nádherná atmosféra plná všakovakých pocitov, miesi sa v nej zloba, hnev, mrazivá sila smútok aj nenávisť. Rovnako ma očaril zvuk nahrávky, veľmi dobre vyvážený, pomerne čistý, avšak mocný a „zlovestný“.
Hudba samotná napriek svojej „neoriginalite“ v sebe niečo má, SturmWolfovi sa sem podarilo vtesnať naozaj veľa zaujímavých momentov a rozhodne mu nemôžem uprieť skladateľský um. Sám stvoril veľmi zaujímavý celok, ktorý skutočne pôsobí veľmi celistvo a všetky nástroje sa navzájom krásne dopĺňajú...silné gitarové linky sa prelínajú s jednoduchými, ale podmanivými klávesmi a veľmi vkusne do toho občas píšťala vykúzli čarovnú melódiu. Bicie to samozrejme ženú vpred a ani tu nemám výhrad, tempo sa mení často a výborne drží symbiózu s ostatnými nástrojmi... Konkrétne musím vyzdvihnúť najmä 2 skladby na albume – titulná „Moja otčina“ a „Prebudenie“. Tieto veci ma neuveriteľne dostali a radím ich k tomu najlepšiemu, čo som za posledné obdobie počul...
Ešte pár slov k vokálu – ani tu nebudem kritický, neviem si sem predstaviť lepší hlas ! Typicky blackovo odriekanie čiernych slov, nič viac, nič menej...
Som veľmi potešený, že sa nám na Slovensku zrodilo opäť dielo hodné pozornosti a myslím, že veľa z vás v ňom nájde zaľúbenie. Priaznivci žánru si v ňom nájdu to svoje, tí ostatní zrejme len ohrnú nos...
Verte mi však, že „Moja otčina“ vám rozhodne má čo ponúknuť...
