Dnešná hudobná rozprava sa zase raz zameria na produkciu pochádzajúcu zo vskutku bohatej a rozkošatenej poľskej hudobnej scény. No reč nebude o žiadnom známom mene. Hoci je totiž doska „Pod niebem utkanym z popiołu“ už druhým dlhohrajúcim albumom úderky počúvajúcej na meno JARUN, jedná sa v mojom prípade o premiéru. Debut „Wziemiozstąpienie“ zatiaľ zostáva mojim ušiam neznámy, no kapelu samotnú predchádzala povesť naozaj niečoho nevšedného a tak keď prišla možnosť ukoristiť pre seba jeho nasledovníka, neváhal som ani chvíľu.

Ešte skôr než sa ponorím do rozboru samotnej hudobnej náplne, rád by som sa aspoň na pár okamihov zastavil u titulného coveru albumu. Ten síce ponúka na prvý pohľad ničím nevšedný obraz miazgy vytekajúcej z kôry stromu, no čím viac sa naň pozerám, tým viac na mňa pôsobí doslova hypnotickým účinkom. Tak jednoduché, no zároveň tak účinné. A obal, resp. jeho vplyv na moje zrakové orgány nespomínam náhodou. Medzi ním a samotným hudobným obsahom totiž vidím (čo sa postupného odhaľovania svojej krásy týka) veľmi výraznú paralelu. O čo teda ide?

JARUN je kapelou, ktorá to má oproti mnohým konkurentom povážlivo sťažené už na začiatku. Nie, nemám na mysli smutný a v súčasnej dobe tisícov nových a nových nahrávok stále častejší fakt, ktorý by sa týkal povážlivej či nedostatočnej kvality výtvoru samotného. Skôr ide o istý ošumelý a na prvý pohľad naozaj ničím zaujímavý výraz. A naozaj. Ak sa do diela „Pod niebem utkanym z popiołu“ započúvate na prvý raz garantujem vám, že vás naozaj ničím neosloví. A ten istý pocit sa dostaví aj pri druhom či treťom stretnutí. No nechať sa odradiť v tejto fáze by bolo rozhodne chybou. JARUN nakoniec svoje žiarlivo a dobre strážené okúzľujúce vnútro predsa len pomaličky a po kúskoch postupne odhalí. A ruku v ruke s týmto dozrievaním potom rastie doska do pomyselnej krásy. Podľa predchádzajúcich slov by sa možno mohlo zdať, že produkciu týchto Poliakov charakterizuje vysoko technický, či klasicky avantgardne neprístupný progresívny materiál. No nič nie je vzdialenejšie pravde. Hudba JARUN je vo svojej podstate jednoducho opísateľnou záležitosťou, pričom mocný základ toho celého tvorí všadeprítomný čierny kov, na ktorý sa nerušene a s pomernou opatrnosťou nabaľujú nemnohé ingrediencie z ktorých najvýznamnejšiu zložku tvoria rôzne akustické vyhrávky či folkové elementy. Pre pochopenie toho, čo asi môže poslucháč od „Pod niebem utkanym z popiołu“ vlastne čakať sa stačí započúvať do úvodnej inštrumentálnej záležitosti „Przedświt“. Sprvu akustické intro pomaly naberá na sile nielen vďaka postupne pribúdajúcim nástrojom, ale hlavne za pomoci rafinovane pritvrdzujúceho tempa a celkového vyznenia songu aby v jeho samotnom závere JARUN rozohrali predstavenie v celkom slušných otáčkach. No v tom vidím zároveň aj najväčšie úskalie dosky. Táto prvá kompozícia to síce ešte nedá pocítiť naplno, ale s príchodom druhej a tretej položky, teda „Kamienie“ a „Zawołaj mnie a przyjdę“ sa totiž kapela akoby nevedela pohnúť z miesta smerom k ľahkonohému výrazu. A hlavnou príčinou tohto tápania sú rýchle blastbeaty, ktoré jednoducho albumu nesvedčia. Tieto dva songy tak považujem za to najslabšie čo opus ponúka a to kvalite celku rozhodne nepridá. No našťastie nie je všetkému koniec, čoho dôkazom je príchod titulnej „Pod niebem utkanym z popiołu“, ktorá hoci používa v podstate rovnaké výrazivo a výstavbu dokáže zároveň ponúknuť aj istú predtým chýbajúcu pridanú hodnotu v podobe pocitu istej seversky chladivej melanchólie. A to sa tie najväčšie veci ešte len majú udiať. Následné krátke akustické intermezzo „Cisy“ ponúkajúce nepatrné záchvevy stredoveku totiž zároveň slúži ako akási pomyselná úvodná vsuvka k „albumu v albume“ predstavovanom záverečnými štyrmi zastaveniami „Noc niedokończona“, „Trzy Śmierci“, „Piołun“ a „Jak wiatr“. V týchto momentoch pôsobí JARUN ako poliaty živou vodou a pre všetky tieto štyri skladby platí v ešte väčšej miere to, čo som napísal už o songu titulnom. Použité prostriedky zostanú absolútne nezmenené, no výsledok je o niekoľko tried veľkolepejší ako nevýrazný a nepresvedčivý úvod. A hlavne kusy „Trzy Śmierci“ spolu so záverečnou takmer jedenásťminútovou suitou „Jak wiatr“ predstavujú dva klenoty, kvôli ktorým sa celok rozhodne oplatí vlastniť.

Moje prvé stretnutie s JARUN dopadlo nad očakávanie dobre. Z „Pod niebem utkanym z popiołu“ síce cítiť isté nedokonalosti, alebo lepšie povedané skryté rezervy, no viac než čokoľvek iné slúži doska ako jasný dôkaz toho, že tento (zatiaľ) driemajúci vulkán môže po svojom plnom precitnutí ponúknuť veci nečakané.

Autor: Dagon

Seznam skladeb:
1. Przedświt
2. Kamienie
3. Zawołaj mnie a przyjdę
4. Pod niebem utkanym z popiołu
5. Cisy
6. Noc niedokończona
7. Trzy Śmierci
8. Piołun
9. Jak wiatr

Oficiální stránky:
Jarun @ facebook

K recenzi poskytlo vydavatelství:
Vlastní vydání

Země původu:
Polsko

Rok vydání:
2015

Hodnocení:
7/10