Recenzovanie DARKTHRONE na Morteme je prejavom akejsi zotrvačnosti, pretože sa dostávajú do štádia, kedy sa nám žánrovo vymykajú spod dosahu. Ako keby sme vlastne ani neboli ochotný akceptovať fakt, že táto výprava ušla od ortodoxného black metalu predlhú cestu a v súčasnosti už kotví nenávratne v úplne iných vodách. Ak do toho započítame ich ranné death metalové obdobie, tak majú za sebou už naozaj nevídanú vzdialenosť. Ich pokrútené logo je každopádne hrubo vytesané do hudobnej kroniky 90tych rokov a novinku by sa jednoducho z princípu nepatrilo odignorovať. Zvykli sme si, že táto dvojica vypustí, v pravidelných intervaloch, zopár skladieb do sveta, a preto okolo nového albumu nikdy nie je ani veľa rečí. Fenriz to navyše príliš nekomentuje, a keď už je artwork spolu s playlistom k videniu niekde na internete, tak niekoho to poteší, niekto si zanadáva, že “čo zas?“, ale inak to nejako veľa vášní nevyvoláva. Zvykli sme si.... Jedno varovanie na úvod, pre všetkých, čo prestali tejto kapele holdovať niekde v období „Panzerfaust“! - Tento album, a najskôr ani táto recenzia, nie je pre vás vhodná! „A Blaze In The Northern Sky II“ sa ako na potvoru zas nekoná! Kto by to bol povedal?! Neporovnávajme už po stý krát staré a nové a radšej sa povenujme skutočne len tomu, čo je aktuálne. „Circle The Wagons“, prinášajúc symboliku amerického západu, je logickým nasledovníkom posledných dvoch či troch albumov a s patričnou hrdosťou to dáva najavo. To by však neboli tak úplne Fenriz s Noctunom Cultom, keby dve po sebe vydané nahrávky boli zhola o tom istom. Ako zvukovo, tak herne. Heh, starí psi! Ešte nikdy nebol ich odklon smerom k tradičnému heavy metalu takto výrazný.
V skratke je novinka priamočiary metalový počin v prevažne punkovom rytme, s tými najpravejšími riffmi a neuhladenými vokálnymi variáciami oboch zúčastnených. Pribudlo rôznych sólových gitarových výpadov, a povedal by som, že tam kde ustupuje blacková zložka sa do muziky sa vkráda viac melódie . Album si už tradične Gylve s Tedom podelili, a je tam cítiť rozdiel medzi ťažkopádnymi, mrazivými skladbami z pera Nocturna Culta a crustovo ladenými hymnami Fenriza. Čo je im spoločné, je v zásade umná kompozičná jednoduchosť. V tomto mixe tvrdých žánrov „od podlahy“ netreba tam hľadať nič, čo tam byť nemá, a zároveň je treba zapojiť aspoň toľko nadhľadu ako samotní protagonisti. Keď k perfektne nazvučeným tom-tomom, pestrým speváckym kreáciám a neskutočne silným riffom prirátam spevavé refrény a brilantné texty tak mi z toho vychádza jeden našlapaný výtvor, ktorý považujem za najprepracovanejší album novej éry DARKTHRONE, počítajúc od čias „The Cult Is Alive“! Ak sa vám pozdáva ako celok, tak na ňom nemožno nájsť jediné prázdne miesto. Všetky skladby majú čo to do seba, ale ak by som mohol predsa len vyzdvihnúť svoju srdcovku, tak je to práve dokonale uletený titulný song s čistým vokálom a punkovým dvojspevom. Myslím, že NWOBHM dostal definitívne špecifickú podobu a nezostáva mi nič, len zvedavosť, že čo to bude nabudúce.
Ale určite! Príde kritika, príde nespokojnosť a hlasy odporu, ale toto je vskutku vec, ktorá má dve stránky a nedá sa podľa mňa rozsúdiť. Buď to milujete alebo zatratíte. A rozneste ma kľudne na kopytách, poskáčte mi po hlave a zadupte ma do zeme, ale mne táto patália nenormálne imponuje! Je to vtipné aj vážne, konzervatívne a nevšedné zároveň, ale hlavne, vyznačuje sa to relevantnou kvalitou, hudobným umom a niekoľkými kurevsky dobrými nápadmi! Bez toho by sa totiž vskutku jednalo len o nemiestnu seba paródiu. Viem, že „Cirlce The Wagons“ nikdy neurobí dieru do sveta, ale baví ma viac čoraz viac. V návale vlastného nadšenia sa tomu neodvážim prideliť miesto na číselnej stupnici, ale pre prípad, že je vám súčasné smerovanie aspoň trošku sympatické, tak oblečte staré kožené bundy, oprášte nášivky a púšťajte to nahlas! Obkoleste vozy proti trendu, pred ktorým táto kapela po svojom, a nedostižne uniká! DARKTHRONE svojím spôsobom nemajú konkurenciu! Uuh!
