V dnešnej dobe stovky viac, či menej kvalitných kapiel z celého sveta zaplavujú scénu svojimi nahrávkami. Ešte prednedávnom som sa divil, koľko smečiek hrajúcich čierny kov existuje a napadlo mi, či je vôbec možné čo i len raz si vypočuť všetky tie nahrávky a nájsť medzi nimi ten svoj UG skvost. Všetko ustriehnuť skutočne nejde a tak sa stane, že skvelá kapela vydá po desiatich rokoch svojej existencie druhý plnohodnotný album, ten sa dostane náhodou k vám a už po prvom vypočutí si poviete „tí Španieli sú geniálni!“. „Foscor“ boli pre mňa ešte pred pár dňami totálna neznáma, nikdy som nezačul ani názov kapely, o hudbe ani nehovorím... a som veľmi rád, že ich posledný počin „The Smile of the Sad Ones“ to napravil.„Foscor“ sa na tejto nahrávke nepohybujú čisto vo vlnách black metalu, nie. Ich hudba ma očarila svojou originalitou prakticky okamžite a dosť dlho mi trvalo, než som našiel tie správne slová k opísaniu hudby ukrytej v „The Smile of the Sad Ones“. Snáď sa mi to teda podarí...
Napísať, že táto doska nie je black metalom by bolo rúhanie... stojí na pevných čierno-čiernych základoch, jej druhou, takmer rovnako silnou ingredienciou, je však doom metal. Dáva o sebe vedieť od začiatku až do konca, niekde viac, inde menej... ja osobne počujem v hudbe Foscor inšpirovanie anglickými kapelami ako My Dying Bride, Anathema, či švédskou Katatoniou a to nie len hudobne, ale aj občasným čistým hlasom, ktorý tu doslova čaruje s atmosférou. Keď som už načal vokálnu stránku albumu, vo veľa kapelách je spev len akýsi povinný doplnok, ktorý neurazí, ale ani nijak zvlášť neoslní. V tomto prípade je však Fiar-ov hlas jedným z nástrojov a to doslova... čo všetko tento chlap dokáže navodiť svojim revom/spevom/šepotom, klobúk dole. Jeden z najlepších vokálov aké som za poslednú dobu počul !
Hudbu tejto kapely by možno niekto označil nálepkou „avant-garda“, niektoré pasáže vám tento žáner občas skutočne pripomenú, ale vzápätí ich zo sebou do horúcich pekiel strhne blacková smršť, či doomová zkáza. Je naozaj ťažké opísať to, čo tvoria títo páni, v mysli vám totiž ich muzika bude evokovať viacero zvučných mien metalovej scény, na druhej strane sa nezbavíte pocitu, že „The Smile of the Sad Ones“ je originálna genialita. Štruktúra skladieb vsádza na silu, priamočiarosť, o to viac vyniknú tie kompozične zložitejšie prvky hudby, ktoré ale vôbec nerušia celok, práve naopak – všetko sa to ženie v pred plynulo a nenásilne a to napriek rôznorodostí jednotlivých skladieb.
Mohol by som sa ešte dlho rozplývať nad úžasnou melodikou gitár, ktoré vám v každej skladbe servírujú aj niekoľko zaujímavých melódií, úžasnom hutnom zvuku, ktorý skutočne už lepší byť nemohol a vôbec o genialite všetkých zúčastnených muzikantov, moje slová však nedokážu opísať všetko čo v sebe „The Smile of the Sad Ones“ skrýva...
„Foscor“ v katalánskom jazyku znamená niečo ako „temnota“ a výstižnejšie slovo k opísaniu ich hudby by ste hľadali márne. V lyrike však slovko „Satan“ budete hľadať márne... texty sú skôr obrazom pohľadu autora na tento svet, jeho myšlienky či úvahy. Doporučujem im venovať pozornosť, aj keď časť z nich je písaná v rodnom jazyku...
Záver ? Tento album nabitý neskutočnými emóciami, atmosférou a muzikantským umom má rozhodne čo ponúknuť a stoji za vyskúšanie. Myslím, že si zaslúži vašu šancu...
