Dve z pestrej rady funeral doomových veličín tento rok povstali z popola, aby vydali nové, dá sa povedať, že netrpezlivo očakávané albumy. Kým Skepticism svojou novinkou „Alloy“ výraznejšie neprekročili vlastný tieň, Pantheist si musí na konfrontáciu svojho štúdiového materiálu s ušami poslucháčov a hudobných kritikov ešte dva týždne počkať. Prvé dojmy z „Journey through Lands Unknown“ si však mohli urobiť návštevníci ktorejkoľvek zo zastávok ich spoločného turné s vyššie spomínanými fínskymi legendami a death-doomovým kvartetom Ophis. No úprimne, ich nitriansky koncert vo mne zanechal zmiešané pocity.
Pri pohľade na vystúpenie Nemcov OPHIS sa človek nemohol ubrániť dojmu len málo skúsenej kapely. Pomerne úsmevná situácia nastala už pri zvučení, kedy si jednotliví členovia postupne ladili zvuk nástrojovky, no bez prítomnosti zvukára. Keď prišlo na rad testovanie mikrofónu, prázdnu sálu prehľadávajúci a prekvapený pohľad vokalistu naozaj nepotreboval žiadny komentár. Naprávanie si reputácie im následne skazil vyslovene zlý zvuk, mimochodom príznačný pre celý tento večer, ak nie väčšinu koncertov v klube NaOZZaY. Slovo „dominancia“ bolo pre úroveň hlasitosti vokálu pravdepodobne prislabé. Takisto zanikala hlavná gitara, čo pri surovom, naozaj ťažkom doom metale s veľmi citeľnou death metalovou stopou narobilo nemalé škody. Orientovanie sa v tomto zvukovom labyrinte si žiadalo až priveľa fantázie. Nemecká kopírka Ataraxie, Worship a spol. sa s tým v stredu večer nevysporiadala najlepšie a pozitívne možno hodnotiť asi len príjemne, na zeleno nasvietenú koncertnú sálu. Tá mimochodom poňala niečo okolo päťdesiat platiacich, čo je pri popularite takto okrajového žánru a nákladoch tohto koncertu primerane uspokojujúce číslo.
PANTHEIST sa na scéne presadili svojim neortodoxným poňatím funerálneho doomu. V rovnakom duchu sa niesli aj ich dve nové skladby pretkávajúce staré známe „Lust“ a „O Solitude“. Zachované v nich ostali všetky tie nevídané postupy charakteristické predovšetkým originálnou klávesovou hrou a neprehliadnuteľnými vysokými vokálmi, ktoré dopĺňajú klasický growling. Typické črty Pantheist. Dobré prevedenie na pódiu sa ale opäť nedostalo k poslucháčom tak, ako by malo. Vtiera sa mi myšlienka, že to bolo jednoducho naschvál, ale tentokrát boli dva z troch spevov zase príliš potichu. Frustrujúce. Kostasov mikrofón zachytil možno tak 50% všetkých jeho partov, no stále to bolo viac ako u takmer nepočutého gitaristu Iliu Rodrigueza. Dobre to počas našej súkromnej konverzácie vystihol rozčarovaný basgitarista Mark (hrajúci tiež v Esoteric), keď sa rozhovoril o nešikovnosti miestneho zvukára: “He has no idea what he’s doing.“
Spoločne s vlastnými dojmami z jeho práce si tieto jeho slová vzali k srdcu aj členovia SKEPTICISM. Striktne naordinované „vyhúlenie“ zvuku na čo najvyšśie hodnoty malo sice k čistote na míle ďaleko, no aspoň bolo konečne rozumieť všetkým nástrojom i spevu. Svoj set zahájili novinkovou dvojicou „The Arrival“ a „Pendulum“. Ďalej odzneli „Antimony“, „The Organium“, „The March and the Stream“, ale aj napriek slušne nabitému playlistu ma Skepticism príliš neoslovili. Zážitok z vystúpenia zakladateľov žánru kazilo aj teatrálne vystupovanie speváka Mattiho, ktorý si pri viacerych gestách pomýlil pódium so zlým divadlom. Vrcholom nevkusu bolo hladenie stojanu na mikrofón ako keby to bola jedna z jeho mileniek. Zavreté oči boli v ten moment na mieste, no čisto sluchový zážitok nenadchol o nič viac. Otcovia pohrabného doom metalu v tento večer sklamali.
Rád by som sa vyhol záverom o tom, ako by niektoré veci lepšie, keby bolo toto takto a hento zase inak. Vývoj koncertu ma skôr prinútil zamyslieť sa. Sú to predovšetkým priestory, aparatúra a miestny zvukár, čo pochovali snahu organizátora i kapiel samotných. Háčik však tkvie v tom, že na inom mieste by bol tento koncert takmer určite stratový. Oplatí sa teda robiť akciu obľúbených kapiel aj za cenu toho, že zvukové podmienky takmer určite nebudú ideálne? Alebo je nutné pouvažovať nad investíciou peňazí do lepších priestorov, zriecť sa bezplatného klubu a otvorene čeliť niekoľkotisícovému mínusu? Prípadne, treba sa s myšlienkou takéhoto podujatia nadobro rozlúčiť a ušetriť si tak sklamanie z nie najžiarivejšieho výsledku? Zvolená alternatíva závisí od priorít jednotlivca, ktoré v tomto prípade nie je ľahké paušálne definovať.
Foto: Shagrath
