Brian Williams alias absolútna legenda dark ambientného žánru vystupujúca pod pseudonymom Lustmord, autor dlhého (!) radu soundtrackov k rôznym kinematografickým dielam a človek, ktorý má na svedomí spoluprácu s takými veličinami akými sú Tool, The Melvins, Jarboe či Robert Rich. Jeho dvadsiatytretí radový album prináša rozšírené remixy predchádzajúceho vydania „[O T H E R]“ v značne pozmenenej, no ako vždy nadštandartne kvalitnej podobe.Počiatok Williamsovych hudobných experimentov siaha niekedy do obdobia roku 1980. Fascinácia nízkofrekvenčnou hudbou navodzujúcou strach a úzkosť, ho doviedla až k terénnym nahrávkam v rôznych kryptách či jaskyniach. Ritualistický nádych jeho hudby pravdepodobne ocenili aj účastníci ceremoniálu usporiadaného samotnou Cirkvou Satanovou, práve tu sa odohral Williamsov prvý a doteraz jediný koncert. Aj taká je podoba Lustmord. Tvorba autora absolútneho albumového mýľniku žánru s názvom „Heresy“ má tvári skutočne mnoho – vynikajúca kolaborácia s B. Richom inšpirovaná kultovým ruským sci-fi filmom „Stalker“, skvelý soundtrack k apokalyptickému krátkometrážnemu filmu „Zoetrope“, prístupnejšie remixy skladieb iných kapiel, miestami noiseový nádych spolupráce s The Melvins, experimentálny „Metavoid“, ľahko gitarový „Juggernaut“, alebo tiež pestrá paleta albumov do značnej miery pracujúcich s tichom, respektíve prechodmi z ticha končiaca práve pri „The Dark Places of the Earth“.
Asi to bude nebude znieť príliš originálne, no je to práve novinka, ktorá napriek svojim nesporným kvalitám neprináša nič nové. Fascinujúci hlboký zvuk Lustmord stopercentne funguje aj tu, ale postupy, ktoré sprostredkúva, boli v minulosti využívané určite pútavejšie. Obdobné vrstvenie plôch a načasovanie jednotlivých samplov obsahovali v prepracovanejšej forme albumy „[O T H E R]“ a „Carbon – Core“. Aj preto možno nové vydanie z dielne Vaultworks považovať za akéhosi dôstojného nástupcu ukrytého niekde v tieni dôb minulých, nedoceneného najmä vďaka tomu, že je dielom legendy a nie neznámeho objavu.

Existujú mnohé kapely a hudobné projekty titulované prívlastkom obrazotvornosti. V prípade Lustmord má toto slovo viac ako len metaforický význam. Množstvo Williamsových skladieb využíva techniku „image-to-sound“, album „The Dark Places of the Earth“ pravdepodobne nie je výnimkou. Po využití spektrografu (hlasového identifikátora) vytvárajú zhluky zvukov konkrétne obrazce (napríklad v prípade staršej „A Light That Is Darkness“ sú to démonické tváre). S dostatočnou dávkou predstavivosti však žiaden spektrograf nepotrebujete a atmosféra novinky od Lustmord vás pohltí aj sama. A to aj v napriek tomu, že to viaceri jej predchodcovia dokázali a stále dokážu lepšie.






