Tiež si raz za čas prečítate článok o kapele, ktorá je často v hľadáčiku médií, no nepočuli ste od nej ani notu? Aj takto môže vzniknúť prvotný záujem o interpreta. Mimovoľne ma napadlo skúsiť si predstaviť obsah albumu podľa informácií z rôznych zdrojov, čo inak nerobím a porovnať ho potom so skutočnosťou. Možno som na seba uplietol bič, ale veľmi ma lákalo nahliadnuť do zákulisia jedného z mnou najmenej prebádaných žánrov prostredníctvom niečoho výnimočného. Prečo občas nezaexperimentovať, že áno...Post-hardcore-sludge vlna sa valí svetom a kto nesleduje dianie okolo pôvabného staroegyptského mena ISIS, je pekne mimo. Nečudo, veď popri NEUROSIS sú práve ISIS najväčšími kandidátmi na titul „dokonalý manuál k tomu ako na to“. Bohyňa dvoch tvárí asi nad nimi naozaj drží ochrannú ruku, pretože ak tento hudobný fenomén má nejaké vodcovské osobnosti, tak Aaron Turner medzi ne určite patrí. Práve frontman bostonských negativistov, zakladateľ Hydrahead records a mecenáš vzdávajúci JESU, PELICAN, ale aj XASTHUR či HARVEY MILK, okolo seba zoskupil muzikantov, od ktorých sa mierne povedané veľa očakáva. Jubilejný piaty album „Wavering Radiant“ má ambíciu dokázať pochybovačom, že prerod v „modernú“ kapelu bol ťahom skúseného hráča, ktorý týmto spôsobom zo seba dokáže vyžmýkať absolútne maximum.
Význam slova „moderný“ v tomto prípade treba chápať predovšetkým ako maximálne prístupný (v rámci ISIS samozrejme) a hitovo melodický, čiže v ostrom kontraste s hrubozrnnou „zablatenou“ minulosťou. K predošlým albumom som sa dostal až po tejto novinke a tak vznikla zaujímavá situácia. Práve novinka sa mi v hlave usadila najprirodzenejšie. Keď s kapelou vyrastáte, máte tendenciu porovnávať každý nový album s tým, čo už ste počuli predtým. Zvolil som opačnú cestu a staršiu tvorbu som začal vnímať cez okuliare súčasného zvuku, súčasnej štruktúry skladieb a aranžmánov... . V kontexte prvotín je samozrejme tvorba z posledných rokov značne postrockovejšie, progresívnejšie puntičkársky naladená. ISIS si vytýčili sebe vlastnú líniu spojením niekoľkých záchytných bodov. Tie som sa rozhodol začať hľadať na predošlých albumoch.
Jednoznačne je na novinke cítiť silnú príslušnosť k tuhému koreňu prvej a druhej dosky, z ktorých do všetkých zákutí rockového spektra vyrašili nové, šťavnatejšie výhonky. Typicky nervný gitarový riffing je najdôležitejší stavec v tele ISIS. Bez debát. Vždy je možnosť vsadiť na istotu, ale ISIS už na „In the Absence Of Truth“ vyrazili mnohým dych svojou chuťou experimentovať. Nie každý túto horkú pilulku prehltol bez následkov. Rozporuplné mediálne ohlasy možno dávali tušiť, že ISIS si na piatom albume zvolia cestu stredu a nahrajú album verný bezprostredným ťažkotonážnym výbuchom gitár a primiešajú postrockovú vláčnosť, komunikatívnosť, zrejme pre znásobenie emočného náboja. Áno, to by mohlo byť ono. Práve ten post-rock (na túto škatuľu sa mi ťažko zvyká, ani neviem prečo...) je na „Wavering Radiant“ neodmysliteľným pilierom. Pri zrode skladby hudobník cíti istú zodpovednosť za fanúšikov v očakávaní, no možno ešte ťažšie je uspokojiť samého seba.
Z ISIS je na hony cítiť nemalá snaha vyhnúť sa verklíkovaniu obohratých postupov, čo by bol čistý kalkul, ale mnohým by vyhoveli. Preto tá členitosť, plná inštrumentálnych fráz, preto čistý spev, preto tá neobvyklá komplikovanosť aranžmánov. A možno preto aj miestami počuteľná kŕčovitosť. Paradoxne práve „Hand Of Host“, skladba s najdlhšou minutážou sa jej vyhla. Úprimne, spolu so skladbami „Ghost Key“ a „Stone To Wake A Serpent“ tvoria absolútne nedostižný trojzáprah, ktorí zvyšok albumu stíha s dlhočizne vyplazeným jazykom. ISIS statočne bojujú aj v ostatných skladbách, vždy však rovnakou muníciou a to už dnes platí len na súpera so slabším pancierom. Pre cvičené ucho je otázkou času, kedy si povie: „Tak toto mi tu nejako nepasuje“. Ale čo to píšem, veď ten album je fantastický! Veď práve tým naucho nelogickým prelínaním kontrastných plôch ma tento album magneticky priťahuje. Hej, na toto miesto zvyčajne pridám komentár k tomu čo zlepšiť, alebo urobiť inak. A to že to tento krát nerobím, má svoje opodstatnenie...
Možno som tušil do čoho idem, ale realita ma prekvapila veľmi príjemne. ISIS sú tým druhom kapely, ktorú sa určite neoplatí prehliadnuť. „Wavering Radiant“ má v sebe niečo, čo už nejakú dobu márne hľadám v iných štýloch muziky. Tú drzosť vyjadrenia pocitu napätia. Bez strachu z niečoho, z niekoho, mimo zažitých mantinelov a pritom maximálne súdržne. Takto sa to má robiť!
