Keď Markus Pesonen hovoril o tom, že s KARJALAN SISSIT vyčerpal vlastný koncept a „Fucking Whore Society“ bude preto jeho posledným dielom, minimálne v prvom konštatovaní – keďže druhé zatiaľ posúdiť nemožno - sa nemýlil. „Tanssit On Loppu Nyt“ znamenal pre tento škandinávsky industriálny akt načrenie na dno vlastných schopností, ale aj nejednej fľaše Koskenkorvy. Novinka, ktorej vinyl verzia je vonku už nejaký ten piatok a klasický CD formát vydanie ešte len čaká, sa z toho dôvodu pokúša odraziť aspoň mierne odlišným smerom. Jej koncept spočíva v nazrietí na rovnakú problematiku inými, no určite nie triezvymi očami. „Fucking Whore Society“ bol od začiatku a cielene predstavovaný ako oveľa nasratejšie, agresívnejšie a krutejšie dielo zanechávajúce za sebou ironizujúci, častokrát až posmešný tón predchádzajúcich albumov. A realita taká skutočne je. Nový KARJALAN SISSIT strháva falošnú masku skazenej spoločnosti a cez zažltnuté zaťaté zuby pľuje jej príslušníkom priamo do tváre. Aj cez nepopierateľnú úprimnosť hudobných prostriedkov, ktorými to dosahuje, však pôsobí až príliš jednoliatym dojmom. Okresanie relatívne pestrej škály emócií z minulosti na číru nenávisť a hnev so sebou prinieslo aj podobné štruktúry skladieb. Väčšina z nich je postavená na variácií jednoduchých pochodových beatov a Markusovom „besnom“ vokále. Ten na novom albume dostáva oveľa viac priestoru, ako tomu bolo zvykom na ostatných nahrávkach. Vážnejšia tvár „Fucking Whore Society“ vytlačila aj intrá so starými škandinávskymi evergreenmi, vytratil sa melancholický odór neoklasiky. Historickosť spätá s obdobím druhej svetovej vojny, ktorá ovplyvňovala Pesonena najmä v začiatkoch, pomaly tiež. Dôsledok týchto zmien síce nie je tak negatívny, ako by sa mohlo z predchádzajúcich riadkov zdať, no hudobníka úmyseľne kombinujúceho viacere námety a žánre to, naneštastie, citeľne zväzuje. Na druhej strane, vďaka neustálym posunom má zrejme jeden fínsky alkoholik viac súdnosti ako celá kopa iných, v rovnakých vodách sa utápajúcich interpretov.
Od hosťovania až po zaradenie sa do zostavy a významný podiel na štúdiovej práci KARJALAN SISSIT. Rozpoznateľný rukopis projektu SOPHIA v dark ambientných skladbách je dielom práve Petra Bjärga. Ten, podľa oficiálnych údajov na myspace stránke, prevzal do svojich rúk programovanie, čo sa vo výsledku premietlo v pozitívnom i negatívnom svetle. Stará tvorba je snáď dostatočným dôkazom, že to v inom zložení fungovalo o triedu lepšie. A to vlastne platí pre celý „Fucking Whore Society“, inak album kvalitný, výrazný, úprimne odovzdaný, ale predsalen trochu jednoliaty. Album znejúci presne tak, ako to jeho tvorcovia chceli.
