PENSEÉS NOCTURNES, voľne preložené ako „Nočné myšlienky“ je jednočlenný projekt človeka, ktorý vystupuje pod pseudonymom Vaerohn. Hudba, ktorú Vaerohn pomocou novinky „Vacuum“ ponúka zvykne nosiť aj označenie „depressive“, teda akýsi sub-žáner sub-žánru. Viem si predstaviť mnohých z vás, ktorí PENSÉES NOCTURNES radšej kvôli tomuto tagu z rozličných dôvodov radšej prehliadnu, ale takisto aj mnohých, ktorí takúto hudbu priam potrebujú k životu. Tí teda vedzte, že dnes budete mať česť s najvyššou kvalitou v spomínanom sub-žánri. Prečo?Vaerohn má však obrovskú výhodu medzi konkurenciou a tou je, že nosnou konštrukciou jeho kompozícií je klasická hudba. Áno, nič nové, klasika sa vykráda od nepamäti, nielen v metalovej hudbe a metalová hudba sa už kombinuje s kadečím. Ešte naďalej máte právo byť skeptickí. Nepríde mi však ako jednoduchá záležitosť komponovať klasickú hudbu, ešte ťažšie skĺbiť ju s black metalom a ešte ťažšie mi príde urobiť to celé dobre a byť pritom originálny. Zoberiem si ako príklad Chopinovu klasickú skladbu „Nocturne Op. 55 No. 1“, ktorej motív sa objavil aj na „Vacuum“ v skladbe „Dés-espoir“, je nádherne vizuálna, relaxačná a zároveň melancholicky krásna. „Dés-espoir“ spĺňa všetky predošlé atribúty, pričom kombinácia s black metalom pridáva patričnú dravosť a atmosféru. Prelínanie gitár, v ktorých stále cítiť Chopina, s čisto klavírnymi motívmi a španielskymi gitarami je urobené najviac premyslene, nenútene a miestami až zabudnete, že počúvate black metal, pokiaľ sa bzučanie gitár a utrápený spev znova nevynoria spoza jemných tónov klasickej hudby a nechajú vás opäť padať do najtmavších bezodných kobiek. Obdiv tvorcovi patrí aj za naozaj bohaté použitie nástrojov v celej nahrávke a ich bravúrna obsluha. O tom, že nálepka sub-žánru „depresívny“ je na svojom správnom mieste nás neustále presviedča utrápený vokálny prejav, ktorý by som povedal, že je mix medzi Nattramnom (SILENCER) a Kvarforthom (SHINING), čiže pekne zvrátená kombinácia . Autorove precítené, utrápené kvílenie, skučanie, rev, miestami až plač sa prediera celou nahrávkou vytvára naozaj priam (samo)vražednú atmosféru.
Ono klasická hudba nie je jediným zvláštnym aspektom „Vacuum“. Po vyššie predstavenej „Dés-espoir“ nasleduje hneď pieseň „Coups De Bleus“, pri ktorej som sa musel uistiť, že mi stále hrá PENSEÉS NOCTURNES a nie nejaké jazz/bluesové rádio. Nebolo treba, čoskoro ma uistil autor ďalšou porciou black metalu a utrápeného vokálu a otvoril ďalšiu dimenziu tohto albumu a tou je fúzia depresívneho black metalu s blues. Bizardná kombinácia? Možno len, keď o nej čítate. Výsledok sa opäť raz podaril na výbornú.
Vaerohn má jeden veľký dar a tým je robenie vlastnej klasiky a’la Chopin a jej postupné obaľovanie black metalovou škrupinou veľmi prirodzenou a nenútenou formou. Pre fanúšikov depresívnejších záležitostí je „Vacuum“ povinná jazda, rovnako ako pre ľudí naklonených k inovačným, originálnym postupom v black metale a jeho kombinovaniu s inými žánrami. „Vacuum“ má melancholickú, zúfalú atmosféru vyčarovanú pomocou širokého spektra rôznych nástrojov a ničivého vokálu. Debut sa podaril na výbornú a núti ma siahnuť po veľmi vysokom celkovom hodnotení.
