Priznám sa, že „Foulest Semen of a Sheltered Elite“ je moje prvé stretnutie s touto nemeckou „hordou“. Samozrejme o jej existencii viem už nejaký ten čas, ale nikdy som sa nedostal k prvým dvom albumom a to i napriek tomu, že recenzie na ne boli poväčšinou preplnené chválou. Určite mnohých ľudí k tejto jednohlavej beštii priviedol aj fakt, že za ňou stojí pán Alexander von Meilenwald, dobre známy z nemeckej kapely NAGELFAR. Tá svojho času vydala snáď môj najobľúbenejší nemecký album vôbec „Virus West“ a bol som veľmi zvedavý čo svojím projektom prináša ich bubeník. Svojský black metal, ktorý pojednáva o smrti a protikresťanských myšlienkach – asi takto nejako mi v skratke bola opísaná samotná muzika a moja zvedavosť tým ešte stúpla. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa mám na čo tešiť a THE RUINS OF BEVERAST ma nesklame... Veru nesklamal...ozaj už dávno ma nedostala nejaka doska tak veľmi ako „Foulest Semen of a Sheltered Elite“ a ťažko hľadať slová na opísanie toho, čo prežívam vždy keď si v kľude domova, nikým nerušený pustím túto temne epickú nádheru. Vo viacerých článkoch o tejto kapele, ktoré som mal možnosť čítať, ju označujú z veľkej časti ako doom metal. S tým ja ale nesúhlasím. Iste, sú tu ťahavé, dlhokánske pasáže, ktoré vás doslova zhypnotizujú svojou monotónnosťou a nedá sa poprieť istý „zadumaný“ feeling, napriek tomu vnímam album ako black metalovú záležitosť. Nechajme však škatuľky bokom a ja sa pokúsim ako tak opísať túto zhudobnenú skázu.
Každá z desiatich skladieb, ktoré toto CD ponúka, je kapitola sama o sebe, každá je iná a skrýva neskutočne bohatú atmosféru, rôzne nálady a tiež umelecký zážitok. Pompézne pomalé pasáže, doprevádzané klávesami, ktoré sú inač ozaj umne zakomponované v daných okamihoch, sa striedajú s black-deathovými klepačkami, či doslova obskúrnymi chvíľami, kde počujete len neľudský rev, pomalé bicie a brnkanie na gitare. Dlžka skladieb sa pohybuje od 8 do 15 minút, ale nuda sa nedostaví ani na chvíľu, album vás vtiahne do svojho sveta, v ktorom panuje chlad, sila a temnota. Z tohto diela sála čistá black metalová esencia, v ktorej spoznávam pradávny odkaz BATHORY, ale aj iných black a death metalových kultov. Na druhej strane „Foulest Semen of a Sheltered Elite“ vás prekvapí svojským zvukom a celkovou originalitou, ako aj množstvom nádherných hudobných nápadov, či prekvapení, ktoré ukrýva. Zbožňujem napríklad začiatok štvrtej skladby v poradí, „Mount Sinai Moloch“, keď sa postupne z diaľav približujú pomalé údery bicích a jemný ženský spev, ku ktorému sa pripojí temný šepot a krásna, vybrnkávaná gitarová melódia. Celé sa to v momente premení v pochmúrny epos, kde záhrobný chropot sa tu a tam prelína s čistými spevmi a panuje tu ozaj svojská, zvláštna atmosféra. Začiatok „Restless Mills“ je sťa vytrhnutý z akéhosi pradávneho rituálu, v ktorom dominujú hypnotické údery na bubny a bzučiaca ľadová melódia elektrickej gitary, ktorá vám onen chlad doslova zanesie za nechty. Asi v polovici tejto skladby sa „rituál“ zmení v zúrivú a nespútanú, všeničiacu smršť, aby sa opäť vrátila do pomalého tempa a tak aj ukončila svoje posolstvo. Takto nejako by sa dal opísať každý jeden zárez na CD, ale robiť to samozrejme nebudem. Trochu poupravím známe prislovie – „radšej viac krat počuť, ako raz o tom čítať“, tu to platí doslovne. ;) Vokálna stránka je zvládnutá bravúrne, až sa mi nechce veriť, že všetko to naspieval jeden človek. Skvelo doplňuje jednotlivé nálady dosky a prirodzene sa im prispôsobuje svojími polohami. Väčšinu času sa nesie v hrdelnom, skôr death metalovom duchu, ale tu a tam sa objavuje aj blackové krákoranie a dokonca rôzne druhy čistých vokálov, ktoré su ozaj vynikajúco zvládnuté ! Ano, „Foulest Semen of a Sheltered Elite“ je do detailov prepracovaný album a zvuk nahrávky za samotnou muzikou vôbec nezaostáva a len podtrhuje všetky jeho čarovné a tajomné krásy...je hutný, čistý, žiadne zlievanie nástrojov do jednej hlukovej guli nehrozí, naopak, počujete každý tón a všetko do seba krásne zapadá.
Ano, THE RUINS OF BEVERAST ma dostali a úplne pohltili... Pre mňa je to jedna z najlepších dosiek minulého roku, ak nie vôbec tá najlepšia. Našiel som v nej ozaj veľa krásnych momentov a atmosféry, ktorá by sa dala krájať . Jeho veľkou devízou je tiež „dlhodobosť“, osobne som ho počul už nespočetne krát a stále mam ten pocit, že každým ďalším posluchom objavujem nove, predtým nepočuté zákutia. A toto vám veľa albumov neposkytne...
