„In Nomine Patris...“ Satanovo kopyto! Presne tento typ muziky som po predlhom dni v práci potreboval. THE BEAST OF THE APOCALYPSE, duo dvoch holandských černokňažníkov a ich album s biblickým názvom „A Voice From The Four Horns Of The Golden Altar“ je grandiózna ohavnosť z tej najmenej vetranej pivnice prastarého domu Vašej prababičky. Vy domýšľavejší, si určite dokážete utvoriť určitý obraz dejstva už na základe názvu, ako kapely, tak albumu. Ja len hneď na úvod teda dodávam, že ak sa radi rúhate s ARCHGOAT alebo BEHERIT, tak môžete rovno začať pátrať aj po týchto dvoch pánoch.
„...et fillii...“
Spiatočnícka produkcia je ako ušitá na hnusné telo tejto primitívnej a prapôvodnej podoby black metalovej agresie. Gitary podladené spôsobom, že struny sa menia na blato, sú umocnené drtivým basovým zvukom. Poctivé vyhubenie všetkých progresívnych elementov pri skladaní materiálu činia z nahrávky tak špatnú vec, až je to dobré! Jednoliata hudobná masa, z ktorej okultná atmosféra strieka na všetky strany, je schopná rozpútať rituál uprostred Vašej vlastnej obývačky.
„...et Spiritus Sancti...“
Istým pozitívom je, že album predsa len nebeží celý čas v tých istých obrátkach. Miestami až thrashová špinavosť tu totiž koliduje s doomovou rozťahanosťou, a preto ak vyvoláva album pocit monotónnosti, je to skôr veľmi charakteristickým zvukom nahrávky, ako samotnou kompozíciou skladieb. Funguje to asi ako mixér, ktorý pohlcuje jednotlivé inštrumenty a následne vylučuje jednu jedinú chorobnú zmesku zvukov s potenciálom vznietiť snáď všetky krucifixy v dosahu. Šialený vokál pretiahnutý zástupom efektov je potom to, čo ma rozflákalo na márne kúsky. Strach, hnus a zlo!
„...Amen.“
Je fakt, že dielko TBOTA na ďalší posluch už nemá moc čím prekvapiť. Nezostáva tu žiaden priestor na expedície do nepoznaných končín hudobných rozmerov. CD sa v prehrávači len nesväto točí dokola a seánsa začína znova a znova. Už od začiatku mi bolo jasné, že takto konzervatívne ladený debut, s akým títo chlapíci vyrukovali, sa v náplave množstva súčasných nahrávok a smerovania poslucháčskych preferencií zároveň, ako taký moc neudrží. Nevidím však dôvod výrazne okresávať konečné hodnotenie, pretože hudobne si vo svojom koryte stojí viac než dobre. Takto „raw“ album nie je v súčasnosti už vôbec štandard, a ak sa dnes zvykne nazývať „temným“ už kdejaký popík, tak TBOTA v tomto všetkým nachcali pekne zvysoka na hlavu!
Kostolníci, utekajte! Milovníci alternatívy za nimi!!
