GREY WATERS bol doteraz pre mňa úplne neznámy pojem a musím sa priznať, že keby som nevedel, že za ním stoja členovia austrálskych AUSTERE, neviem či by som sa o tomto projekte vôbec dozvedel a dal mu šancu. Reklama v štýle „členovia AUSTERE“ na mňa zapôsobila veľmi intenzívne a hneď som po tomto materiáli musel skočiť. A poviem vám, že som urobil veľmi dobre. GREY WATERS je melancholická, povedal by som až pohodová hudba, ktorá sa vyznačuje silnými, ťahavými melódiami a veľmi charakteristickým, silným vokálom. Celý album má zaujímavý melancholický až nostalgický feeling, ktorý vás núti spomínať, prípadne sa zamýšľať nad rôznymi vecami v živote. Texty sú úplne priamočiare, bez nejakých zbytočných metafor a vďaka čistému vokálu aj dobre zrozumiteľné. Keď už som pri tom vokále. Myslím si, že je to práve on, ktorý z „Below The Ever Setting Sun“ robí takú silnú nahrávku. Keď si spomeniete na niektoré z predošlých albumov AUSTERE, skladby, ktoré boli na albume najvýraznejšie boli práve tie, ktoré obsahovali tento čistý, silný vokál. Tentokrát si môžete užiť jeho takmer plnú porciu. Schválne píšem „takmer“, pretože dĺžkou sa jedná len o EP, čo sa vlastne neskôr ukázalo byť ako kameň úrazu, ale k tomu sa ešte vrátim. Riffovanie je úplne jednoduché, ľahko memorizovateľné a keby to poriadne preženiem povedal by som, že až popové. Žiadne kompozičné zákernosti, prípadne hráčske ekvilibristiky, „Below The Ever Setting Sun“ stavia na úplne inú kartu. Miestami až shoegaze gitarové steny, ktoré usmerňuje už spomínaný vysoko kvalitný vokálny prejav. Spev je práve to, čo robí z novinky GREY WATERS nadpriemernú záležitosť. Vytvára priam až tlak, ktorý vás odfúkne od reproduktorov. Skutočne klobúk dole pred jeho prejavom. Klávesy vynikajúco podfarbujú vokál a robia ho tak ešte viac mohutnejším. Sem-tam nám zaznie aj nejaký náznak revu, avšak nie je to zďaleka dominantou albumu a slúži len ako doprovodný spev. Zvuk z profesionálneho štúdia pôsobí organizovane a taktiež mu niet čo vytknúť. Skvelá práca práca aj z hľadiska produkcie a celkového aranžmá nahrávky.
Doteraz som písal len v dobrom skoro o všetkom. Máme tu jednoduché, ľahko stráviteľné, chytľavé piesne, perfektný vokál, vynikajúci zvuk, všetko skvelé. Paráda. Počúvate, dohrá, pustíte znova a tak dokola. A to je práve to, čo sa mi „ vypomstilo“. Nahrávky som sa časom tak prežral, že už ju nedokážem v súčasnej dobe ani cítiť. Túto situáciu nevylepšuje ani fakt, že sa jedná len EP a teda k spomínanému prejedeniu dôjde veľmi skoro. Je to presne ten typ albumu, ktorý vás na začiatku úplne fascinuje a púšťate si ho stále dookola, lebo vás to baví. Po čase však príde fáza vytriezvenia a ste z toho vonku a nemáte naň určitú dobu ani pomyslenia. Skôr naopak. Je to niečo podobné ako s alkoholom.
Každopádne GREY WATERS je skvelou oddychovou nahrávkou, ktorá ma na začiatku úplne pohltila. Je to ľahké, chytľavé, má to skvelého vokalistu, zvláštnu melancholicko-nostalgickú atmosféru. Môj verdikt znie „smelo do toho“. Treba si však dávať pozor na nadmernú konzumáciu „Below The Ever Setting Sun“, pretože by to mohlo mať s odstupom času nedobré dôsledky na celkový pohľad na tento album.
