Štýl a hudobné zameranie protagonistov GOD IS AN ASTRONAUT bude zrejme vybočovať od toho, na čo ste na tomto hudobnom portáli zvyknutí. Toto Írske trio, tvoria dvaja bratia Torsten a Niels, obsluhujúci strunové nástroje a zavalitý bubeník Lloyd so špecifickým štýlom hrania, ktorý dodáva ich hudbe potrebné grády. Ich štvrtým, nepísaným členom sú potom rôzne elektronické sample a syntetické nástroje, miestami aj naaranžované bicie do jemne elektronického podtónu. Aby som to zasa uviedol do správnej roviny, GOD IS AN ASTRONAUT nie sú žiadni elektrikári, ktorí si na živé vystúpenie donesú dva notebooky a hrajú sa, že hrajú. To určite nie. Torsten sa na živých vystúpeniach ide pokrájať a behá od klávesov ku gitare s gigantickým pedalboardom a stíha obsluhovať priam všetko naraz s dokonalou presnosťou a sem-tam sa stíha chopiť aj mikrofónu. V poslednej dobe je málo post-rockových kapiel, ktoré ma dokážu zaujať. Všetko mi príde ako X krát prevarená, jedna a tá istá voda. Stále tie isté nápady, dunivé mohutné gitarové steny, melancholická, miestami až depresívna, krehká atmosféra, hudba postupne gradujúca z jemných brnkačiek do priam hlukových pasáží. Až priveľmi schematické, čo mi už postupne začína kúsok vadiť. GIAA sa pevne drží svojich koreňov aj naďalej, avšak každý z ich albumov, ktoré priniesli na svetlo sveta počas svojho pôsobenia, bol veľmi pestrý a vždy priniesol niečo originálne, čím vytŕčal ponad sivú šeď ostatných podobných zoskupení. Vždy ma dokázali svojím albumom nadchnúť a umožnili mi, ako keby nanovo objavovať nálady a pocity, aké som mal z post-rocku v časoch, keď som sa s ním len zoznamoval a bol pre mňa, ako neprebádaný ostrov.
„Age of the Fifth Sun“ kráča podobným smerom. Je veľmi svieži, avšak keď ho porovnám s jeho predchodcom, rovnako menným albumom „God Is An Astronaut“, musím skonštatovať, že kým predchodca jasne, priam bežal tým správnym smerom, novinka popri ňom len kráča a miestami dokonca kríva. Na albume nie sú vyslovené bomby, ktoré by ma vedeli okamžite strhnúť a nútili si púšťať novinku neustále dookola. Predošlé syntetické vokály v podaní Torstena už nepôsobia zďaleka tak originálne, ako predtým. Koniec koncov, keď sa použije tento nápad na troch albumoch po sebe, vyznie to už celkom ako klišé. A to som si myslel, že v súvislosti s GIAA nikdy nepoužijem slovo klišé. Celkovo si myslím, že táto partička má potenciál vypustiť omnoho lepší album. Čakal som toho teda podstatne viacej.
Prejdime k hudbe samotnej. „Age of the Fifth Sun“ ponúka presne to, na čo sme u GIAA boli doteraz zvyknutí. O nič viac a možno aj o kúsok menej. Príjemné melancholické pasáže s poriadnou dávkou elektronických samplov a jednoduchých melódii navodzujú pohodovú, miestami až relaxačnú náladu. Odporúčam, ako pozadie k rôznorodým činnostiam, od písania, učenia, sexu, čítania kníh, dlhú cestu domov pešo, maľovanie bytu, prakticky čokoľvek. Nie je to však ten typ nahrávky, ktorý by ste si pustili a všetky ostatné činnosti by museli ísť bokom, pretože sa nedokážete, alebo nechcete sústreďovať na niečo iné. Každý z členov sa blysol perfektnými hráčskymi výkonmi. Musím vyzdvihnúť excelentný Nielsov štýl hrania na basu, ktorý sa našiel v rôznych rozkladoch akordov, vytvoril si tak svoj charakteristický štýl a dokáže tak excelentne substituovať gitaru na „hluchých“ miestach na albume. Ďalšie superlatívy patria bubeníkovi a jeho nadpriemernému citu pre dynamiku. Nezvykne bývať pravidlom, že by bol bubeník v post-rocku nejaký extra drvič, môžem však kľudne povedať, že Lloyd podľa mňa patrí k jedným z najlepších vo svojom fachu. Ďalšia poklona bude patriť Torstenovi a jeho úchylke k megalomanským analógovým pedalboardom, čo spôsobilo, že snáď ani jeden zvuk gitary nebudete počuť na albume dvakrát. Skutočne, co sa týka aranžmá nemôžem absolútne nič vytknúť.
Žáner, ktorý sa podľa mňa pomaly, ale isto rúti do slepej uličky. Skupina, ktorá ho mala obrovský potenciál z nej dostať a nevyužila ho ani z polovice. GOD IS AN ASTRONAUT má predovšetkým fascinujúce živé vystúpenia a verím tomu, že aj skladby z nového albumu by naživo, s hustou projekciou priam vyrážali dych. Možno menej náročný fanúšik, alebo fanatický vyznávač žánru bude spokojný, ja teda až tak nadšený nie som a novinku klasifikujem len ako priemernú.
