Predstavovať tunajším čitateľom MAYHEM je nosením vody do studne, spojené s vláčením dreva do lesa a následným hádzaním hrachu na stenu. Možno sa nájdu takí, čo ich koncert odignorujú, pretože po rôznych personálnych zmenách, vlastných skôr nejakému reprezentačnému tímu, ju považujú za akýsi umelo živený zlepenec. Ja však nachádzam kontinuitu v tom, že kapela sa určitým spôsobom odosobnila od svojich členov, ktorí ju v priebehu času rôzne formovali alebo v súčasnosti formujú svojím pôsobením, a v obmedzenej miere je schopná akoby samostatnej existencie. Aj preto ju považujem za kult. A kult si predsa nenechám ujsť!

Ja som sa spoločne s partiou známych na poslednú chvíľu rozhodol, že pôjdem tento kult vzhliadnuť na východ slovenska, do mesta Prešov. Osobne sa nepovažujem až za takého „die hard“ fanúšika MAYHEM, aby som kvôli personálnym zmenám na kapelu zanevrel, alebo dokonca ich začal ignorovať. Troch z terajších piatich členov MAYHEM považujem za absolútne legendy na metalovej scéne a Hellhammera s Attilom za jedných z najlepších vo svojom fachu.A tých najlepších si predsa nenechám ujsť!

Večer otvorili I DIVINE, ktorí si z Maďarska priviezli, mimo iné, aj trúbku. Tá dodala ich melodickému black metalu určitý epický rozmer, a napriek tomu, že som ani vzdialene nečakal, aby support obstarávali nejaké béčkové kapely, boli veľmi príjemným prekvapením na úvod. Svojou živou, nápaditou hudbou a zapáleným prístupom ma prinútili zodvihnúť zadok od piva, a zhliadnuť celú tú show zblízka. Na základe mne dostupných informácií nemali nasledujúci GURU OF DARKNESS v Exite vôbec vystupovať. Ale kapela naviac snáď nikoho neurazí. Čo sa nich samotných týka, tak dianie na pódiu mi pripomínalo zrazeniu Marilyna Mansona a Immortal, pravdepodobne spôsobené zjavom speváka. Muzike tejto bizarne pôsobiacej talianskej partičky dominoval výrazný havraní škrekot oného frontmana, ale napriek sľubným momentom som, asi až do konca, nedokázal brať túto záležitosť úplne vážne. Každopádne to bola vcelku zábavná podívaná. NOCTIFERIA uzatvorila trojicu predskakujúcich agresívnym a energickým metalom, pri ktorom sme trochu nostalgicky zaspomínali na starú Sepulturu. Ako svižné tempo striedali rôzne „tribal“ rytmy, a ako skladby odsýpali jedna za druhou, doladili títo Slovinci atmosféru v klube do tej správnej hladiny.


Ja sa teda pokojne priznám, že o predkapelách som vedel nanajvýš tak to, ze I DIVINE sú z Maďarska a NOCTIFERIA zo Slovinska. Áno ja viem, nemám sa veľmi čím chváliť, avšak posledné týždne som mal dosť časovo hektické a nemal som chuť počúvať takmer žiadnu hudbu a nie to ešte pátrať po nových veciach. Takmer všetci, čo merali cestu do Prešova chceli vidieť hlavne MAYHEM. Ja tiež. A tak som teda s chuťou a plný očakávaní, vkročil do priestorov prešovského V-Klubu. Hneď ako som prišiel, zažil som ďalší malý šok. Čakal som, že návštevnosť na východnom slovensku nebude celkom podľa predstáv, avšak keď som videl konkrétny počet zúčastnených počas zvukovej skúšky prvej skupiny, bola to studená sprcha. Povedzme, že v miestnosti bolo na vystúpení I DIVINE tak 30 ľudí. Ale prejdime k vystúpeniu samotnému. I DIVINE bola suverénne najlepšia predkapela toho večera. V princípe sa nejednalo o niečo, čo by sme už predtým nevideli, avšak, keď tóny trúbky prekričali ostatné nástroje, práve vtedy som upriamil najviac svoju pozornosť na onú šesticu z Maďarska. Nepoviem žiadnu novinku, keď skonštatujem, že trúbka v metale je poriadne zverstvo. Znie to perfektne a do melodického black metalu, ktorý táto partia razí to sedí priam dokonale. Po sympatickom vystúpení I DIVINE sa na pódiu už chystala ďalšia z kapiel. Logicky som si myslel, že keďže sú predkapely dve, bude nasledovať Slovinská NOCTIFERIA. Nevedel som, že na turné je rovnako aj ďalšia partička a tou sú talianski GURU OF DARKNESS. GURU OF DARKNESS na mňa nepôsobili nijak presvedčivo. Klišovitý black metal, s ujačaným spevákom nebolo práve to, čo som potreboval počuť a túto kapelu som sa rozhodol vynechať po prvých dvoch piesňach a ísť vonku na vzduch.Trojicu predskokanov doplnili Slovinci NOCTIFERIA s výstredným spevákom, ktorý okrem spevu obsluhoval ešte aj mini biciu zostavu, čo dotváralo onú „tribe“ atmosféru. Tak, predkapely dohrali a po okolí sa začali potulovať známe tváre, netrvalo dlho a Hellhammer zasadol za svoju mohutnú zostavu a spustil paľbu.

Kto počul o koncertoch súčasných MAYHEM, určite mu neunikla Attilova záľuba v autentických oblečkoch. Otázka, čo to bude tento krát, dostala odpoveď až po dlhšej pauze, venovanej hlavne soundchecku Hellhammerových bicích. Vygradované napätie a očakávania sa rozplynuli v momente, keď kapela, na čele so zombie v kňazskom rúchu, spustila úvodnú „Pagan Fears“. Nebyť notoricky známeho riffu v jej úvode, skladbu by som vďaka zvuku len ťažko poznával. Odohral sa trochu smutný a celkom tradičný scenár, kedy čistý zvuk, ktoré mali doterajšie vystúpenia, odišiel pri hlavnej kapele niekam do neznáma. Nad hlukovou stenou strunových nástrojov čnela len ustavičná guľometná paľba spoza bubeníckej súpravy a Attilov vokál. Neznesiteľné pískanie z reproduktorov časom ustalo, ale výraznejšieho zlepšenia sme sa žiaľ nedočkali. Avšak hustá a mrazivá atmosféra, ktorá v ten večer sálala z pódia, vykompenzovala tento nedostatok bravúrnym spôsobom. Attila, ktorého neskutočnou devízou vždy bola schopnosť odspievať, ako typicky Maniacove tak aj Deadove skladby, pútal na seba pozornosť svojou hororovou image a suverénnym prejavom. Celý koncert sa navyše javil ako pokračovanie bubeníckej učebnice pre pokročilých, aj keď určité malé nepresnosti som v prechodoch a klepačkách u maestra zachytil. Setlist vcelku vystihoval jubilejný názov celého turné a predstavoval tak prierez všetkými obdobiami kapely až po „Ordo Ad Chao“, ale myslím, že nebudem zďaleka sám, koho potešil určitý dôraz na staré klasiky. Zaznel skoro celý „De Mysteriis...“ aj niekoľko starších skladieb, vrátane asi dvadsaťsekundovej verzie „Pure Fucking Armageddon“ ako klinec celého koncertu. Počas „Deathcrush“ sa v dave strhol vcelku slušný kotol, a ja som vo vzduchu priam cítil akýsi vzdialený závan starých čias, keď MAYHEM ešte len roztáčali koleso black metalového žánru. Treba povedať, že ani nedokonalé ozvučenie nezabránilo tomu, aby mi z intenzívnej dávky pravoverného zhudobneného chaosu a zla, napochodovali zimomriavky na chrbát. Beriem MAYHEM aký je, a naživo, je to naozaj o skvelom Attilovi a bájnom Hellhammerovi.


Musím skonštatovať, že Attila na Prešovskom vystúpení nejak extra moc oblečky neriešil a zombíka z Prahy vystriedala „len“ temná postava s kapucňou, ktorej nebolo celý koncert vidieť do tváre. Miestnosť sa naplnila tak na zhruba 80 ľudí a bájny MAYHEM mohol spustiť svoje vystúpenie pred možno najmenším publikom, aké za poslednú dobu zažil. Zvuk mi prišiel mierne bordelavý. Spoza masívneho šumu poriadne skreslených gitár vyliezal Atillov vokál a tempo celého večera hnané neúnavných Hellhammero začalo nezadržateľne rásť. Pri tretej v poradí „My Death“ som sa cítil už ako v tranze, ktorý ma prilepil na železné zábrany v prvom rade a koncert som si patrične užíval. Paradoxne piesne z môjho najobľúbenejšieho albumu „Ordo Ad Chao“ mi nevyzneli naživo až tak dobre a najviac som si užíval bomby z „De Mysteriis Dom Sathanas“. Taký „Buried by Time and Dust“ patrila v mojich začiatkoch k jedným z najobľúbenejších BM skladieb vôbec a vidieť ju v podaní majstrov remesla z bezprostrednej blízkosti bol pre mňa naozaj veľký zážitok. Detto aj ostatné skladby, pričom za vrchol by som považoval samotný „De Mysteriis Dom Sathanas“, ktorý bol absolútne ničivý. Koncert mal neskutočnú atmosféru, absolútne mrazenie, konečne poriadny black metal v tej najviac surovej forme, pure fucking armageddon! To, že tam bolo nakoniec tak málo ľudí hodnotím kladne a môj zážitok to ešte viac zintenzívnilo. Kto ste neboli môžete naozaj ľutovať. MAYHEM naživo absolútne zabíja!

Text kurzivou sepsal Vilozof.