Aj keď vlna depresívneho či dokonca sebevražedného black metalu odoznieva, máme tu kapelu, ktorá sa podľa môjho názoru prikláňa k tomuto odvetviu blacku v snahe vytvoriť atmosféru zotročenej existencie, bezduchosti sveta, či uvedomenia si, že jediným možným oslobodením zo života je jeho koniec. Konkrétne sa jedná o martinskú kapelu CAEDO, ktorá funguje na scéne zatiaľ veľmi krátko, presnejšie od roku 2008 a na svojom konte má zatiaľ dve demá vydané v priebehu minulého roku. Predmetom dnešnej recenzie bude ich posledný počin osem skladbové demo „Oslobodenie“. Predtým než prejdem k samotnému demu, treba pripomenúť že hlavnými aktérmi hudby Caeda sú Freezing Moon, ktorý sa stará o inštrumentálnu časť a Hellcommander, ktorý ma na starosti vokál, obaja hudobníci zároveň figurujú v ďalšom projekte Misty Forest. Hudobne by sa CAEDO dalo charakterizovať ako pomalý, mizantropický, depresívny black metal s charakteristickým undegroundovým zvukom. Samozrejme ide o undegroundový počin pre skalopevných fanúšikov blackmetalového undergroundu, reč teda nie je o prepulírovanej cukríkovej produkcii. Ide tu o black s myšlienkou a charakteristickým prejavom, black surový so zvukom zrozumiteľným, ale určite nie čistým. Ponurosť gitarových postupov doprevádza miestami dvojvrstvový vokál, vytvárajúc tak špecifický prejav beznádejných výkrikov položených v nižších či stredných polohách. Gitary doslova kričia, nariekajú a údernosťou vás nenechajú chladných. Z kompozičného hladiska sú skladby občas dlhšie, na to sme však v suicide blacku pomerne zvyknutí. Tempo ide od pomalého ku strednému, veľmi kladne hodnotím aj ambientové prvky, ktoré unášajú poslucháča a doslova dotvárajú prejav existenčnej pustatiny a ničoty. Hármonie sú dotvárané sólovými vyhrávkami Freezing Moona, miestami doplnené o klávesy. Jedným zo záporných aspektov tejto nahrávky je nekonzistentnosť zvuku v rôznych skladbách, citeľné to je na kolísaní zvuku vokálu, ale samozrejme táto kritika sa týka tých náročnejších poslucháčov. Čo sa týka hudobných schopností Freezing Moona mal som možnosť vypočuť si aj jeho bočný projekt Misty Forest, ktorý vsádza viac na ponurú atmosféru než depresívne aspekty. V súvislosti s ním mi nedá nespomenúť jeho klávesové schopnosti, ktoré sa odzkradlujú v tomto projekte. Tie sú taktiež citeľné aj v CAEDO, aj keď v CAEDO nahrádza atmosferický kláves skôr ponurosť sólových vyhrávok.
Z tohto dema mňa osobne najviac zaujala siedma skladba „Bolesť (Spomienky na priepasť)“. Z celého albumu predstavuje komplexne najlepšie zvládnutú skladbu. Do popredia idú ústredné riffy v kombinácii s melodickými vyhrávkami, spev iba niekoľkými výkrikmi dotvára celkovú atmosféru, zatiaľčo bicie sa držia v pozadí, pre mňa úplny prejav smútku a melanchólie.
Graficky sa prezentuje demo „Oslobodenie“ na pomerne klasickej až priemernej úrovni. Fotky prírody sú doplnené o záhrobné motívy viktoriánskeho charakteru. Tu človek nemá byť čím oslnený, považujem to za klasický internetový motív.
Na záver by som zhrnul: demo „Oslobodenie“ by som neodporučil bežnému metalovému poslucháčovi. Ide o výpoveď, podľa môjho názoru značne osobnú, odetú do šatu undegroundového blacku. Toto demo má svoje chyby a má svoje kladné stránky, pre slovenský underground určite osviežujúca nahrávka, ktorú pre fanúšikov depressive alebo suicide blacku môžem len odporučiť.
