Priznám sa, že až do nedávnej doby mi bolo meno MONTE CAZAZZA neznáme a pritom je to legenda vo svojom obore. Monte je praotec industriálnej scény, stvoriteľ pojmu „Industriálna hudba pre industriálnych ľudí“. Jeho nový album je naozaj nečakané zmŕtvychvstanie či skôr prebudenie z hybernácie. Monte totiž vydal poslednú štúdiovú nahrávku začiatkom 80.rokov! Na tomto mieste treba povedať, že tento „priemyselný taťka“ sa okrem vlastnej sólovej tvorby venoval a venuje i komponovaniu filmovej hudby. Posvieťme si na Monteho „cynický“ návrat. Názov albumu je úderný, niekomu sa môže zdať mierne gýčový, ale k Montymu (a jeho tvorbe) sa veľmi hodí. Postačí ak si prečítate niektoré jeho texty a jeho biografiu. Jeho antisociálne, antihumanistické cítenie bolo v mainstreamových médiach dosť kritizované. S trochou nadsázky sa dá povedať, že MONTE CAZAZZA bol Marylinom Mansonom 20.stor. Tento „industriálny cowboy“ vždy rád šokoval malomeštiacku morálku a tak sa zdá že mu to zostalo. Už samotný obal je dôkazom Montyho cynického svetonázoru. Skvie sa ňom zdochlina potkana, na ktorom sa hostia dve muchy. V jednoduchosti je krása.
Čo sa hudby týka Monty nám navaril vcelku chutné a výživné jedlo pomerne pestrého zloženia. Industriálna hudba od svojich počiatkov po dnešok prešla rôznymi premenami, takže fanúšik, ktorý nepozná vývoj tohto žánru bude azda mierne rozčarovaný z obsahu tohto albumu.“The Cynic“ je zmes synth – popu, EBM, dark dance, ambientu a filmovej (westernovej) hudby. V podstate každá skladba je atmosfericky i žánrovo (technologicky) iná.
Úvodná skladba “Interrogator“ je temným ambientným prelúdiom k albumu. Apokalyptické a pochmúrne intro, ktoré je bránou do cynického sveta tohto opusu. Koho toto nie veľmi priateľské privítanie neodradilo vstúpi do kinosály, kde práve premietajú dosť podivný remake starého spaghetti westernu The Good, the Bad and the Ugly. Skladba “ A gringo like me“ je totiž cover verziou rovnomennej piesne, ktorá sa objavila v spomínanom kultovom westerne s Clintom Eastwoodom. Výborný cover, ktorý zachoval podstatu originálu, ale súčasne mu dodal niečo pikantné monty cazazzovské navyše. Country for industrial people Prichádza šokujúca “Break number one“. Doslova tanečná vec páchnúca 80.rokmi, ktorá však vôbec nepôsobí rušivým dojmom. Počúvam štvorku “Terminal“ a vravím si, že ten chlap má snáď tisíc podôb. Temná, psychedelická balada s úhrančivým spevom. Do “Terminal“ Monte opäť veľmi svojsky zakomponoval i prvky westernovej hudby. Stanem sa asi fanúšikom westernu. Nasleduje skladba s roztomilým názvom “Venom“. Mierne upomína „Break number one“. “Venom“, ale ide viac do synth – popu a EBM a má v sebe niečo kybernetické - disco pre androidov. Predposledná skladba “ What's so kind about mankind“ je 10 minutovou dark electro pop symfóniou so zretelnými prvkami industriálu. Veľmi cynicky pôsobí prepojenie tanečných, takmer beztarostne znejúcich beatov a neveselých industriálnych motívov. A k tomu všetkému ten text...cynizmus par excellance. Záverečná overtúra “Birds of prey“ je klavírna sonáta, v ktorej počuť zlovestne pulzujúci industriálny rytmus Monteho srdca a všakovaké elektro pazvuky, vyhrávky a kudrlinky. A z kazateľnice k nám dolieha sarkastická kázeň prekliateho cowboya z Texasu, ktorá je vlastne aj rozlúčkou.
No a máme to za sebou. Dosť divoký trip to bol, to vám poviem. MONTE CAZAZZA je asi ten najčudnejší westernový antihrdina, akého kedy svet videl. Čo sa týka mňa, obľúbil som si tohto čudáka, až mi je ľúto že zas zmizol ten gringo s cynickým úškrnom na perách. Snáď na jeho návrat nebudeme musieť čakať tak dlho ako naposledy.
