V krátkej histórii môjho písania pre Mortem je toto prvá záležitosť, ktorú som si nevybral sám, ale bola mi ponúknutá a odporučená. Priznám sa, že v domácom black metalovom/ambient UG sa už nepohybujem tak aktívne ako kedysi, takže som netušil do čoho vlastne idem. Skupiny som poznal de facto len podľa názvu, krátky ušný kontakt som mal len s IGRIC. Keď som sa sa prvý krát pozrel na čiernobiely obal CD okamžite sa vynorili spomienky na moje „mladícke aktivity“, keď som robil zine v štýle DIY, to znamaná grafika vo worde, skenovanie fotiek, čiernobiela tlač, xerox a tony listov. To len tak na okraj, nechcem z tejto recenzie spraviť nostalgický stĺpček bývalého zinera. :) Takže bez dlhých kecov poďme rovno na vec. Spoločnými menovateľmi splitka sú ambient a Slovensko ako krajina pôvodu všetkých troch interpretov. Túto slovenskú ambientnú trilógiu otvára formácia KARPATHIA. Ich trojskladbový set prináša štýl, ktorý by som ja označil ako easy listening dark ambient. Príjemná atmosferická hudba plná tajomných emócií postavená predovšetkým na pomalých rozťahaných klávesových plochách. Rušivé mi prídu zvuky činelov, ktoré znejú veľmi synteticky a neprirodzene. Prvé dve skladby pôsobia troška vágnym dojmom, evokujú skôr predohry ako plnohodnotné piesne. Záverečná skladba „Towards the Blazing Destiny“ však prekročí pomerne výrazne tieň intra a hoci sa nejedná o žiadny klenot predsa len dokáže udržať vašu pozornosť. Určite za to môže okrem zaujímavej nosnej klávesovej linky aj začlenenie tzv. martial bubeníckeho rytmu.
6.5/10
Druhým pánom na holenie je sólový projekt IGRIC, ktorý považujem za najvydarenejšiu časť splitu. Zaujal nielen hudbou, ale aj koncepciou. Štyri skladby, ktoré tu od neho nájdeme sú zhudobnením štyroch ročných období. Nápad to možno nie je práve najoriginálnejší, ale mne osobne to nevadí a IGRIC má za to moje sympatie. Pre tohto slovenského barda je príspevok na splite „Elegies Of Endless Horizons“ jeho debutovým mini-albumom, vzhľadom na to, že jeho predchádzajúce diela boli šírené len na internete. Debut je to veľmi vydarený. Epický ambient plný prírodnej (pohanskej) mystiky a snových i zádumčivých nálad. Možno prestrelím, ale hudba mi niečím pripomína legendárnu Arcanu. Zrejme to bude tými stredovekými / folkovými náladami, ktoré vo svojej tvorbe hojne používa aj IGRIC. Klávesový ambient je veľmi šikovne a pôsobivo obohatený o chorály a zvuky rôznych tradičných hudobných nástrojov, ako aj prírodnej hudby. Veľmi nádejná slovenská záležitosť, som zvedavý na ďalšiu púť tohto osamelého „hudca“.
8/10
Epilógom „Žalospevov nekonečných horizontov“ je PERTERRICREPUS. A je nutné dodať, že epilóg je to veľmi dôstojný. Hoci všetky zúčastnené projekty mali v sebe nádych vznešenosti PERTERRICREPUS znie najviac honosne a priam veľkovýpravne. Prvá skladba „Behold the Monuments of Ancient Times“ azda hlavne pričinením pochodových martial rytmov vyvoláva vo mne obrazy zašlej slávy antického Ríma. Je v nej nostalgia i pátos. Menšiu výhradu mám k možno až príliš okatému prechodu v pasážach skladby, ale možno to bol zámer a autor chcel vyjadriť „cyklickosť dejín“. Tak či onak, skladbe by pomohla o kúsok kratšia stopáž alebo viac nápadov. Bránu „Elegies Of Endless Horizons“ uzatvára skladba „Glory“. Tu sa Karpatianus, skladateľ i hráč v jednej osobne, blisol hlavne zaujímavými klávesovými kompozíciami, ktoré priam stupňujú atmosféru skladby. V skladbe výrazný priestor dostanú aj sample violončela a huslí čím skladba dostáva punc neoklasickej hudby.
8/10
A máme to za sebou, ani to veľmi nebolelo. Vlastne ja osobne mám pocit, že to vlastne takmer vôbec nebolelo. Naopak bolo to veľmi príjemné audio rande. Nie ku každému projektu som si vytvoril rovnako silný vzťah, ale ani jednu skladbu z tohto CD nepovažujem za vyslovene zbytočnú, aj keď nie vždy som počas počúvania prežíval hudobný orgazmus. Ak sa v budúcnosti opäť stretnem s menami, ktoré figurujú na tomto splitku, určite ich neobídem bez povšimnutia.
K recenzi poskytl: Tryzna Production
