Kolíska slovenského black metalu neleží v Bratislave, ani v Nitre, Banskej Bystrici, Martine či Dolnom Kubíne. Najtemnejší žáner zapustil svoje prvé korene v Michalovciach. Ak by o tomto názore chcel niekto polemizovať, musí si najprv vypočuť aspoň jednu jedinú demo-nahrávku tamojšieho kultu NEMRAEL.
Možno nebude na škodu pripomenúť si zopár faktov z histórie tejto výnimočnej kapely. Jej zrod sa datuje k začiatku 90. rokov, kedy jej hudba niesla vplyvy najmä vtedajšej československej blackmetalovej špičky. V prvej polovičke dekády sa zoskupeniu podarí vydať 4 „neoficiálne“ demáče. V roku 1995 dochádza k zlomu a kapela vydáva nahrávku „Black Mass“, ktorú členovia vlčej svorky považujú za svoje prvé demo. O rok neskôr maličkú časť slovenských metalových fanúšikov potešilo demo „Tute Rege Satanas“, vydané na krídlach spoločnosti Osiris Productions, ktorej z Veľkej Mače šéfoval BM nestor, Julo Gál (krátky čas vydával aj časopis The True Thelema).
S odstupom 15 rokov si dovolím tvrdiť, že „Tute Rege Satanas“ dodnes nenašlo na Slovensku žiadneho premožiteľa. Nič, pod čo sa podpísali kapely s lepšou produkciou, sa tomuto majstrovskému dielu nevyrovná. Pramení to z faktu, že členovia NEMRAEL vyrastali na starom kove a prešpekulovaným spôsobom ho spojili s modernou. To už mladšie slovenské kapely nedokázali, pretože u nich absentovala väzba na blackmetalovú klasiku, stelesnenú tvorbou Master’s Hammer, Samael, Celtic Frost, Bathory, Tormentor, Tudor alebo Root. Aj keď sa NEMRAEL hudobne vyprofilovali až na recenzovanej nahrávke, treba mať na pamäti, že bez ich prvotných kaziet by vývoj žánru na Slovensku zaostal minimálne o 5 dôležitých rokov. Aspoň týmto spôsobom Michalovčania vykompenzovali meškanie za ostatným svetom. Na druhej strane, Slovákom black metal nikdy príliš nevoňal. Tunajší underground preferoval skôr deathmetalové vibrácie...
„Tute Rege Satanas“ sa bojím označiť za demo-nahrávku, ako bola v čase vydania prezentovaná. Dobové recenzie, ktoré spáchali Martin Lukáč pre Metal Hammer a Juraj „Immortal“ Haríň pre Rock Extremum sa dosť líšili v názoroch. Po 15 rokoch dávam za pravdu Martinovi, pretože Juraj, ako údajne zarytý deathmetalista, nepochopil zámer kapely a vyčítal jej všelijaké vzývanie diablov a pekelných poslov. No skladba „Daemonium Abysii“ a sugestívna invokácia predsa len známych mien vyvoláva veľmi stiesňujúce pocity a do smiechu môže byť len tomu, kto sa pohybuje v iných sférických vlnách než fanúšik BM. Najdlhšia kompozícia „Cruor - Ignis - Mors / Ab Odio“ je výnimočnou vecou, ktorú považujem za nádhernú spomienku na 90. roky, kedy všetko klapalo akosi lepšie než teraz, aspoň v metalovom podzemí určite, a to nikto nevyužíval internet, ale obyčajnú poštu.
Ak si niekto prezrie stránku kapely Alasse, v sekcii Nemrael nájde všetky vydané demáče. Na prvý pohľad pozornosť upútajú obaly. Prvých päť charakterizujú očarujúce, jednoduché, no efektné farebné maľby, perfektne vystihujúce ducha temnej hudby. Obal „Tute Rege Satanas“ je z nich určite najslabší a možno i zavádzajúci. Figurujú na ňom dve pomaľované postavičky, jedna z nich drží pentagram. Táto fotka je zrejme najslabším článkom celého počinu, a dodnes mi nie je jasné, prečo sa kapela k takémuto kroku uchýlila. Zrejme preto, že demo nahrávali iba dvaja ľudia. Pôvodná zostava, do ktorej patrili aj gitarista Alghoras a bubeník Chocky, sa zredukovala na infernálnu dvojicu Sargariel - Gorghoth. Môžem sa aj mýliť, každopádne v booklete sú uvedené iba ich iniciály a drevorytiny.
Zvuk nahrávky balansuje na hrane, chvíľami hrozí, že sa z hudby stane hluková guľa, no hudobníci dokázali všetko vyvážiť a dodať správnou zastrenosťou kazete nádhernú atmosféru. K jej vytvoreniu výborne dopomáhajú pomalé pasáže, ktoré jednoznačne prevažujú nad rýchlymi. Týmto krokom si ma kapela získala na celej čiare. V hudbe vynikajú zapamätateľné motívy, gitary kúzlia skazonosné melódie, poslucháč si vychutnáva ťahavé kvílenie z hlbín pekelných, nikto sa nikam neponáhľa a celok vďaka tomu vyznieva nádherne ponuro. Originálny materiál z roku 1996 obsahuje rovných 20 kusov skladieb, na remasteri z roku 2008 sa ešte objavila nevydaná skladba z postnemraelovských čias (1998). Poslucháč nemá šancu postrehnúť závratný počet trackov, nič nevytŕča, 50-minútový album plynie ako jeden epický príbeh o čiernych praktikách, démonoch, čarodejniciach, rituáloch a obskúrnostiach všetkého druhu. Krátke fragmenty majú neobyčajne príťažlivý charakter. Doslova v nich cítiť zapálenosť tvorcov, ktorým záleží na atmosfére a domaľovaní obrazu riadne čiernym štetcom. Kde-tu v skladbách počuť aj pohlcujúcu modernu zo Škandinávie, no mohol to niekto v roku 1996 Michalovčanom zazlievať? Veď stvorili dielko, kde je najväčšie miesto vyhradené originalite a vlastnému ponímaniu žánru. Zostáva otázkou, prečo sa nikto v ich stopách nevydal...
Aj po dlhých rokoch zostáva „Tute Rege Satanas“ najžiarivejšou čiernou perlou v temnom slovenskom oceáne, preplnenom dobrými, priemernými a nič neznamenajúcimi počinmi. Je pripomienkou toho, že aj u nás sa kedysi tvorila originálna hudba, ktorá mala nábeh k vytvoreniu samostatnej „slovenskej blackmetalovej školy“. S ohľadom na ďalší vývoj udalostí (rozpad kapely) však k jej definitívnemu vykryštalizovaniu nedošlo. Neprišli ani pokračovatelia, a dodnes táto scéna bojuje s jednoduchým problémom - nevie sa zjednotiť. Preto tvorba NEMRAEL predstavuje endemický úkaz nielen v rámci slovenskej, ale i svetovej scény. A to je devízou, na akú nemá šancu siahnuť ani ten najzarytejší odporca.
K recenzi poskytl: Alasse
