V roku 2011 vyšlo na extrémnej scéne množstvo zaujímavej a experimentálnej hudby, no čoby zvlášť surový black/thrashový počin, je „Morbid Blood“ vcelku vítanou raritou. Kapela potvrdila svoju tvorivú kapacitu a zároveň oproti kvalitnému predchodcovi „Temples Of Torment“ zaznamenala určitý žánrový posun. RAVENCULT navyše berú svoje remeslo s patričnou dávkou odovzdanosti a nasadenia, čo mimo iné potvrdzuje aj rozhovor, ktorý si pre vás pripravil šéfkolega Fastred. K lepšiemu pochopeniu filozofie kapely ho týmto vrelo odporúčam. Navonok sa poslucháčovi album pravdepodobne javí ako zrazenina Watain a Aura Noir, s prímesou niekoľkých rebel-extravagantných pasáží á la Satyricon. Ostré gitarové riffy, pretavené do súvislej stopáže v čiernych peciach tu majú neodškriepiteľné kúzlo. Temné a atmosferické jadro, sa na povrchu nahrávky totiž stretáva s rock’n´rollovým povlakom, čoho výsledkom je akési obojživelné dielo, kombinujúce prednosti oboch jeho zložiek. Všeobecne tam, kde rigorózny black metal dostane poriadny kopanec plný vražednej energie, vznikajú často veľmi obstojné záseky. Hudobné jazvy sa po nich hoja len pomaly, a nech sú mi príkladom za všetkých minuloroční Woe alebo Horned Almighty. O tom, že obom spolkom šliapu títo gréci rúhači statočne na päty, niet najmenších pochýb!
Aj keď väčšinu času tepú údery bicích v nekresťanskom tempe, nájdu RAVENCULT aj priestor na spomalenie. Momenty kedy celý ten militantný lomoz prudko zabrzdí, sú ako keď planúci oheň nárazom pohltí nejaká mrazivá bažina. Momenty, kedy si pri posluchu „Morbid Blood“ vybavím trebárs legendárny „Panzerfaust“. Momenty, ktoré sú vítaným dochucovadlom albumu, zároveň predstavujú asi najsilnejšie pojítko s predchádzajúcou tvorbou.
RAVENCULT naďalej kladú dôraz na priamočiare skladby o priemernej dĺžke, avšak zapájaním stále dravejších riffov sa pomaly vzďaľujú od čistokrvného black metalu. Onen posun smerom k údernejšej muzike na tejto nahrávke je skôr otázka žánrových preferencií publika. Vzhľadom na to, že sa kapela aj v týchto vodách pohybuje s rovnakou precíznosťou a autentickosťou, nedá sa tento fakt hodnotiť inak ako neutrálne. Určitým regresom je však zvuková kulisa albumu, obzvlášť v kontexte tejto konkrétnej kapely. Totiž RAVENCULT majú, a to aj podľa ich vlastných slov, tendenciu sa štylizovať do „starej školy“. A vskutku keď počúvam „Temples Of Torment“ tak to po všetkých stránkach do bodky sedí a ich hudba rozoznateľne vzdáva hold starým modlám. S „Morbid Blood“ je už situácia trochu komplikovanejšia, a podľa môjho názoru je jeho zvuk vo vzťahu k hudobnému obsahu možno až príliš štúdiový. Potenciál, ktorý táto špinavá a hanebná vylomenia má, tak pre mňa vyznieva trochu nevyužite, avšak môže to byť vo výsledku dojem mylný.
V každom prípade to však nič nemení na fakte, že sa v prípade „Morbid Blood“ bavíme o poriadnom kuse práce, ktorá nevyvoláva absolútne žiadne pochyby o profesionalite a nasadení týchto grékov. Síce cédečká stihli už od marcového vydania trochu ochladnúť, no pokiaľ ste sa s týmto výtvorom doteraz z určitých dôvodov míňali, neváhajte! Nenecháte si predsa ujsť jeden z najlepších masakrov tohoto roku…
K recenzi poskytl: Hells Headbangers Records
