Táto recenzia tu už mala byť dávno. Trestuhodné meškanie recenzovania tohto kusu zaujímavo špinavého hnusu. Sypem si popol na hlavu a svoje resty v najbližších riadkoch promptne odčiním. Pripravte sa na to, že vás tu čaká asi naozaj všetko. Ako bonus to dostanete servírované na hrdzavom podnose, navyše všetko pekne zaobalené v poriadnom blate. Ani nie tak hudobnom, ako skôr celkovým dojmom z nahrávky, ktorý z albumu sála. Ráčte vstúpiť, dekadentná prehliadka sa začína.

Prejdem netradične hneď k zvukovej stránke albumu, ktorý si myslím, že je naozaj charakteristický a pomerne účelne premyslený. Pri predošlých doskách PESTE NOIRE sme boli zvyknutí na rôzne druhy špinavej a schválne zašumenej produkcie, ktorá pri poslednej rádovke „Ballade cuntre lo Anemi Francor” dosiahla naozaj pozoruhodných výsledkov. Špinavý, ale napriek tomu pekne zrozumiteľný a pomerne plný zvuk, v ktorom má každý nástroj svoje presné miesto. Výborne odvedená robota. V podobnom háve sa nesie aj novinka, avšak došlo tu ku kúsok odlišnejšiemu prístupu k tvorbe „špiny”, tak neodmysliteľne patriacej k bande okolo Famineho. Celkovo zvuk už nie je až tak zachrapšťaný, ako v minulosti, avšak bolo by hlúpe tu čosi splietať o nejakom posune. Jednoducho len došlo k miernej zmene aspektu produkcie. Špina už nie je tvorená tak účelovo a celoplošne, ale omnoho sofistikovanejšie, pomocou nástrojov samotných, čo možno môže niektorým ľuďom, zvyknutým na zaujímavú škaredú estetiku chýbať. Môj najobľúbenejší element tejto špiny - gitarový zvuk sa podaril naozaj na výbornú a som nadmieru spokojný s autentickým, prirodzeným zvukom koketujúcim s fuzzom, len miernym avšak dostatočným skreslením, pri ktorom sa vysoko kreatívne riffy stávajú ešte účinnejšími. Znamenité.

Kompozičná stránka albumu je vskutku skvostná a pripravte sa teda na poriadne šoky. Album začal naozaj zaujímavo, v prvých minútach pomerne konvenčne, avšak riffovaním pôsobil kreatívne. Prvé prekvapko nenechalo na seba dlho čakať a o chvíľu sa na mňa vyrútili trúbky, ktoré pridali pompéznosť celému zablatenému dojmu a následne neskôr rytmicky dopĺňali, nastriedačku s grgmi (áno, čítate správne, s grgmi), priam polkový, skočný motív, ktorý v rámci hesla „očakávajte neočakávané”, postupne vygraduje v kikiríkanie kohúta a zrodil sa môj prvý veľký rehot pri počúvaní. Kohútik je doplnený o prasačie zvuky a hneď som sa cítil ako keby som plával v blate medzi sviňami na Provensálskej farme. Navyše občas disonantné riffy na mňa začali pôsobiť, že aj muzikanti sú patrične pod parou a nie som v tom bahne sám, keď som sa odrazu z blata vyhrabal a ocitol sa za zvuku fanfár na stredovekej technopárty a druhý šok v podobe techno beatu a samplovaných perverzností bol na svete. Načas prišlo mierne vytriezvenie v podobe „J'avais reve du Nord” a zrodil sa pre mňa vrchol albumu. V industriálnom rytme zvukov nabíjania zbraní a s policajnými sirénami v pätách sa vrátite späť do stredoveku a v krásnom akustickom intermezze vás prebudí sladký hlas Audrey Sylvain v doprovode lahodného zvuku bezpražcovej basy. „J'avais reve du Nord” je etapa pomerne dlhá a činí okolo 20 minút a ja pri nej začínam nadávať, že si dekadentné texty šmrncnuté nacionalizmom, zúfalstvom a perverznosťami nemôžem prečítať, nakoľko je mi reč francúzska vzdialená míľovými krokmi. Rôzne slová v textoch, ako „énorme sonde anale” vzbudzujú prinajmenšom zvedavosť. Netrápim sa preto nad tým a nechám sa opiť sólom v záverečných minútach tejto skladby, aby som pri predposlednej piesni, ktorá nesie názov po samotnom „Sale Famine von Valfoutre”, bol dostatočne pripravený. Koniec celej púte zakončuje krásne majestátna „La condi hu”, ktorá podčiarkuje pestrosť celého dekadentného diela a ja si spokojne kývam hlavou do rytmu a postupne sa z dekadentného blata dostávam a začínam triezvieť. Netrvá však dlho a dostávam chuť na ďalšiu dávku a tak točím „L'Ordure à l'état Pur” znova a znova.


Milujem albumy, kde ma každú chvíľu niečo prekvapí. PESTE NOIRE prišli s úžasným inovatívnym a inšpiratívnym dielom. Kopec nápadov a prekypujúca kreativita, dekadentná estetika, na ktorú sme boli doteraz zvyknutí, v mierne odlišnom obale, avšak verná svojím koreňom. S nahrávkou som nanajvýš spokojný a musím siahnuť po veľmi vysokom hodnotení.