Avízovaný support pred headlinermi INFERNO a BESATT bol ako keby zakliaty a prešiel ešte pred samotným koncertom niekoľkými obmenami. Od miestnych brutalistov SURGICAL DISSECTION, cez nás - NEVALOTH, po mladých chalanov DEVIL’S FURNACE až nakoniec, po ospravedlneniach jednotlivých spolkov, jazýček váh ukázal jasne na legendu slovenskej (nie len death) metalovej scény - DEMENTOR.
A poviem vám na rovinu, že celkom správne. Akcia začala s tradičným opozdením určeným na zaplnenie hlavnej miestnosti klubu, ale nič hrozné to nebolo a všetci s tým viac-menej rátali. Po rýchlej zvukovej skúške, skúsení harcovníci odpálili svoj set poriadnym nákladom, s potrebnou dávkou technického puncu. DEMENTOR odsýpal jednu bombu za druhou a jednotlivých členov bola radosť pozorovať, ako si svoje hranie užívajú a s akou istotou pália jednotlivé treky do zatiaľ chladného publika. Skupina si už asi nespomenie na akciu, kde bola v pozícii otvárača a zvláštne ticho, ktoré zavládlo v klube po odohraní prvej piesne bolo naozaj prinajmenšom divné. S pribúdajúcimi piesňami však publikum odmeňovalo impozantné vystúpenie DEMENTOR čoraz väčším potleskom a hlavne pivo, ktoré mali dovtedy v rukách už im nebránilo v potlesku. (Strašný zlozvyk, ja viem, tiež to občas robím:) ). Odborník na tvorbu DEMENTOR nie som, čiže playlist odo mňa nechcite, avšak určite viem, že zaznela pieseň mne známa z klipu - Disobediance. Suma sumárum za seba môžem povedať, že som sa bavil a v niektorých bordelavých pasážach som sa priam vyžíval. Navyše celú dobu bola priam radosť sledovať bubeníka, ktorého prierazné čajny mi ešte doteraz pištia v ušiach. Zvuk bol na miestne pomery pomerne obstojný a som na naň zvyknutý, avšak berte ma s rezervou, nakoľko trpím deformáciou odpočúvania zvukov pozeraním na hmatník a často dokážem niektoré nedostatky prehrýzť. Otvárač koncertu teda vyšiel na jednotku.
Neplánovaná pauza prešla ani neviem ako a na pódiu stálo black metalové komando pripravené rozsievať nenávisť. Doteraz žasnem nad tým, ako sa podarila doska Black Devotion a nad tým, akú má razanciu naživo. Niečo neskutočné. Netrvalo dlho a všetci, boli vpredu pred pódiom a nechali sa pohltiť nesvätým prejavom tých, ktorí zoslali peklo na zem. Šou-nešou, INFERNO je jedna zo skupín, ktorej veríte to, že ich black metal je pravý od špiky kostí. Takýto bordel, ako sa strhol v piatok 11.11. som v Tirishi už dlho nevidel. Jeden obrovský kotol, ktorý sa nezastavil aj vďaka neustálemu hecovaniu frontmana. Absolútny pocit blaženosti pri rezavých riffoch, plných originality podaných naživo s nenormálnou precíznosťou a razanciou. To všetko dokazuje, že INFERNO je absolútny majster vo svojom čiernom remesle. Skupina dostala nekonečný priestor, niečo vyše hodiny, počas ktorých zazneli všetky podstatné piesne z Black Devotion a mám taký dojem, že niektoré piesne (Svatý jed?) aj dvakrát, nakoľko fanúšikovia boli naozaj nezničiteľní. Samozrejme sa zabrdlo aj do staršej tvorby a „Peklo na zemi” proste muselo zaznieť, lebo by publikum narobilo peklo v klube, aj keď vlastne peklo v klube už bolo... Pauzu medzi koncom setu a prídavku skupina vyplnila krátkou, zatiaľ len inštrumentálnou ukážkou z pravdepodobne nasledujúcej tvorby, no a ak sa v podobnom duchu bude niesť novinka, tak už teraz objednávam origo. Disharmónie vládnu! Vystúpenie INFERNO nemalo jedinú chybu. Zvuk, energia, atmosféra, všetko vyšlo na jednotku. Jediným mínusom, na ktoré sa sťažovala samá kapela počas zvukovej skúšky bolo nemožnosť vypnutia tzv. koncertných buzi disko svetiel, ktoré na black metalovej akcii veľmi nemajú priestor.
Po vystúpení INFERNO už bola pokročilejšia hodina a aj klub sa nám mierne vyprázdnil. Samozrejme dopĺňanie hladiny alkoholu muselo byť a niektorí sa pri bare akosi zasekli aj napriek tomu, že pódium už okupovali poľskí starí harcovníci BESATT a publikum bolo mierne vyľudnené. A okrem toho samozrejme zväčša opité a zničené z vystúpenia INFERNO. Ako som chválil zvuk, že bol v rámci únosnosti, tu sa to už mierne vymklo spod kontroly. Avšak zvukár sa môže aj postaviť na hlavu, keď jediný gitarista, ktorý stál na pódiu mal lacný aparát s prehúleným nastavením. Ja viem, že BESATT aj z albumu znie poriadne „raw” a zabzučano, ale tu a teraz, na mieste to jednoducho neznelo dobre a snaha gitaristu častokrát vyšla navnivoč a nezachránila ma ani moja schopnosť odpozerávania si riffov. Chvíľu som dokonca začal šípiť aj prúser, ale človek ako vystúpenie sledoval, po nejakých dvoch troch piesňach, si postupne na tento surový zvuk zvykol a nejak sa do toho dostal. Najprv do zvuku a potom aj do tvorby. Najvýraznejší a najhlučnejší člen kapely bol poháňaný asi satanom samotným, ktorý dodával silu a rýchlosť jeho úderom ničiacich všetko a všetkých naokolo. Poriadne špinavý surový náklad priamo z poľska. Ave master Lucifer!
Veľmi podarená akcia a prakticky nemám čo podstatného vytknúť ani jednej z kapiel, ani organizátorom, ani fanúšikom a ani zaplnenosti klubu - ako som už písal, už dlho som nevidel väčší bordel, ako práve teraz v piatok na INFERNO. Avšak je jasné, že takáto účasť jednoducho nestačí na pokrytie nákladov a žiaľ je zrejmé, že organizátori aj tentokrát ťahali za kratší koniec a aj táto akcia sa zapíše medzi finančne stratové. Avšak aspoň my, čo sme tam boli sme stratoví zďaleka neboli. Naopak zvysoka plusoví. Dostali sme skvelé tri chody a hlavný chod INFERNO bol jednoznačne zlatý punc celého večera, na ktorý môžme ešte dlho spomínať.
