Preludium – opus opificem probat

Čo Vám napadne prvé v súvislosti s metalom, keď sa spomenie Ukrajina? Verím, že v 99% prípadov to bude Nokturnal Mortum, alebo Drudkh. A práve druhí menovaní, respektíve ich hlavý mozog Roman Saenko, stojí okrem iného aj za týmto zaujímavým dark ambientným projektom. A dopredu musím prezradiť, že podobne ako u väčšiny jeho hudobných aktivít (a že ich je) platí to isté: na čo siahne, premení sa na zlato.

Interludium – genius loci

V tomto prípade sa jedná o zavŕšenie trilógie hudobnej exkurzie do Temného veku stredovekej Európy. Do doby, keď sa život krčil pod mohutným a čiernym všadeprítomným tieňom Kríža. Do čias, v ktorých každý krok bol vykonaný v mene Boha, ale ktoré paradoxne Boh opustil. Prvý zápis do kroniky DARK AGES „Twilight Of Europe“ zoznámil poslucháča s týmito čierno-čiernymi dobami pomocou monotónnych a zároveň majestátnych valivých opusov, ktoré síce dokonale vykresľovali vtedajší svet religiozity dostatočne temným a pritom pestrým jazykom, ale ako celok nedržali veľmi pohromade. Boli to skôr čriepky jednotlivých obrazov Stredoveku.

To druhý zápis „Chronicle Of The Plague“ prehovoril z tých dávnych časov sústredeným a koncepčným hlasom makabrózneho holdu morovej epidémií. Nákazou prestúpený studený dych Čiernej Smrti bolo cítiť z každého jedného tónu.

A čo novinka „The Tractatus De Hereticis Et Sortilegiis“? Je zavŕšením tohto temne krásneho príbehu z dôb minulých. A zavŕšením najkvalitnejším. Tentoraz sa dostaneme za kamenné múry stredovekých kláštorov, na izolované miesta ochrancov vtedajších znalostí a učenosti. A celý album, každá jedna jeho skladba nám tento fakt pripomína introm zostavenom z mníšskych chorálov. V tomto tkvie jeden z paradoxov tohto diela. Celá štvrtina hracej doby je totiž nepôvodná, pozostávajúca zo spomínaných prelúdií slúžiacich k navodeniu tej pravej atmosféry. A napriek tomu zapadajú do celkovej koncepcie, akoby tam patrili odjakživa. Každý jeden tón je presne na svojom mieste. Občas z tých vzdialených storočí prehovorí hlas ktorý akoby sem zablúdil z Labutej cesty či iných monumentov s nápisom Drudkh. Ale je to hlas tichý a prchavý. Znie to neuveriteľne, ako sa pomocou tých pár značne monotónnych, navzájom si podobných a dunivo znepokojivých ambientných stôp podarilo dosiahnuť tak pestrý celkový obraz. Obraz, ktorý mne osobne znie ako dokonalý soundtrack napríklad ku knižnému putovaniu Umberta Eca za Menom Ruže...


Postludium – mene tekel ufarsin

Čo povedať na záver? Tretia výprava Romana Saenka priamo do srdca Doby Temna dopadla rozhodne najlepšie a pokiaľ by sa rozhodol túto kapitolu uzavrieť, uzavrel by ju určite v tom najlepšom. Ale kto vie, možno by nás tým ochudobnil o ďalší ponurý exkurz do tých krásne zvrátených historických dôb. Ak teda tiež hľadáte chvíľku pokoja v dnešnom pretechnizovanom svete a nie je Vám cudzia škatuľka s názvom ambient, ráčte vstúpiť do zatuchnutých kobiek DARK AGES.