Fínsko je krajinou tisícich jazier. Krajinou dobrej vodky a sáun. Majú tu krásnu prírodu, polárnu žiaru a dlhé zimné tmavé noci a okrem iného aj pomerne slušné zázemie black metalu. Nie je tak známy ako jeho nórsky, alebo švédsky brat, ale zahanbiť sa určite nenechá. Jedna z najvýznamnejších fínskych kapiel daného žánru vydala aktuálnu nesvätosť s honosným názvom “Nemesis”. Podľa môjho úsudku, najlepšie dielko týchto pánov. Uvidíme teda či to bude dielo odplaty, či skôr potešenia pre všetkých fans tejto hordy.Kdo by čakal starý rádiovy zvuk, nedočká sa. Zvuk je totiž mohutný, avšak stále špinavo znejúci. Gitary pília svojimi tónmi ľudské mäso, pričom pomer riffov a melodických vyhrávok je „tak akurát”. Ani príliš dlhé, ani príliš krátke. Bicie zas perfektne devastujú zvukovody za doprovodu basového dunenia hromu. A spev? V našom prípade lepšie povedané krkavčiak? Perfektne čitateľný a zároveň presný. V značnej miere tomu napomáha vokálny echo efekt speváka. Dodáva tak nahrávke auru zla a taktiež dokonalosti. Iné pasáže sú spestrené čistými vokálmi, ba dokonca miestami i recitovaním. Ak to všetko pospájate, dospejete k opere plnej harmónie, aj keď sa jedná o extrémny metalový žáner. Vďaka rodného jazyku tejto kapely je „Nemesis“ ešte viac príťažlivý pre poslucháčov. Iba pár kusov je v anglickom jazyku. To však neuberá na sile. Výsledkom je teleso. Stroj, ktorého kolesá do seba presne zapadajú. Hráčske zručnosti týchto bláznov sú skvelé. Dokazuje to aj vysoká technika hrania. Z technického aspektu nemôžem tejto nahrávke nič vytknúť.
Atmosféra. Toto slovo, v tomto prípade, veľká doména tejto černe. Pretože ako som už spomínal, jedná sa o infernálne besnenie. O tom niet pochýb. Kapela to valí od prvej skladby až k poslednej bez milosti. To však neznamená, že sa nestretnete pri počúvaní aj s pomalšími pasážami. Stretnete. Ale nebude ich veľa. Preto si ich užite. Zabudnite na atmosférické partie v skladbách. Náladotvorné melódie nechajte svojím deťom, manželkám, priateľkám alebo starým rodičom. Prirovnal by som to k studenej víchrici zo samotného srdca temnoty. Je to ako jazda na húsenkovej dráhe. Avšak majiteľom je samotný Satan. Myslím že s novým počinom svojich zverencov bude spokojný. Tak isto ako je veľký rival pán Shoggoth. Pridajme si k tomu ešte zvodnú devu ľahkých mravov so špičkovým telom. Otvorme si vodku a pripime na chtíč, opovrhovanie a temno. Dosiahneme stav blaženosti.
Synergicky by som uviedol posledných pár vecí. AZAGHAL vedia robiť svoje remeslo poctivo. A držia sa starého kopyta hebrejského rebela už pekne dlho. Samozrejme, Beherit alebo Behexen sú tak isto spolky black metalu. AZAGHAL sú však v porovnaní s nimi králi. Bez toho aby stratili punc čierneho umenia. Darí sa im. Nový potomok zatratenia je toho jasným dôkazom. Dávam mu preto nesvätých 9 bodov. HAIL SATHAN, HAIL AZAGHAL!
K recenzi poskytl: Moribund Records
