MASTER´S HAMMER. Meno, ktoré má v domácom, Česko - Slovenskom metalovom podhubí ten najväčší cveng. Kapela, ktorá prekvapivo zmizla z očí verejnosti na vrchole, aby sa po dlhých 14 rokoch rovnako nečakane vrátila. Banda, ktorá si vyslúžila nemalé uznanie ďaleko za hranicami rodnej vlasti. A v neposlednom rade zoskupenie, na ktoré prisahali a naďalej prisahajú nespočetné zástupy nielen čiernokovových spolkov.

Trochu zložitejšie to už pre niektorých poslucháčov bolo, keď sa tak nečakane tento spolok zoskupený okolo charizmatického Františka Štorma pred tromi rokmi vrátil s comebackovým dielom "Mantras". Áno, je pravda že bolo na hony vzdialené prastarým demám a rovnako aj prvotine "Ritual", ktorá má dodnes status neotrasiteľného Kultu a malo tak isto pramálo spoločného s "Jilemickým Okultistom". O treťom kongeniálnom počine "Šlágry" (aj keď asi zostávam so svojim obdivným postojom k tomuto zvláštnemu, ale dokonalému počinu v menšine) ani nehovoriac. A veľký podiel na tom mala určite textová náplň. Franta a spol sa totiž vcelku rozumne vydali cestou hryzavej irónie a zdravého nadhľadu, pričom im nerobilo problém sem tam búrať aj svoj neotrasiteľný kredit. Ono pokúšať sa usadeným pánom v stredných rokoch vrátiť sa do časov dávnej puberty a napodobniť počiny z vlastnej doby železnej, by určite nedopadli nijak inak ako ťažkou katastrofou. S hudbou to už ale bolo lepšie, aj keď mám dodnes pocit, že k stopercentnému výkonu čosi chýbalo. Bolo to do značnej miery spôsobené silnou nevyrovnanosťou materiálu, keď niektoré skladby akoby vypadli zo slávnej minulosti a iné na mňa pôsobili ako pozostatky z projektov Toma Necrococka. Ale prejdime k novinke: tá pokračuje presne v bode, kde "Mantras" skončil. A v čom je iná? Prvé, čím doslova ovalí poslucháča je Zvuk. Zvuk hutný, ťažký a pritom dokonale rozlišujúci jednotlivé nástroje. Ruka Petra Blackosha Hošeka je cítiť a dovolím si tvrdiť, že to je jedna z jeho najlepších prác, ak nie tá úplne naj. Svoje určite urobilo aj to, že tentoraz sedel na bubeníckej stoličke človek z mäsa a kostí - Honza Avenger Kapák. Ďalším plusom je určite to, že Necrocock dostal viditeľne menej priestoru ako na "Mantras". Nechápte ma zle, Tomove projekty (a že ich je) mám všetky do jedného veľmi rád, ale MASTER´S HAMMER bol a je predsa len o niečom inom. A v neposlednej rade Štorm. Jeho rukopis je cítiť z každého jedného tónu. V porovnaní s "Mantras" je trochu iné aj zafarbenie jeho hlasu, čo je určite spôsobené nazvučením a občas mi svojim frázovaním pripomína dokonca samotného Lemmyho. Ale úplne najväčšou devízou novinky je dokonalá vyváženosť materiálu vďaka čomu ma jeho počúvanie baví rovnako od prvej do poslednej minúty. Ľahko navrch má síce druhá polovica, čo je určite spôsobené tým, že tri najsilnejšie záseky, konkrétne titulná "Vracejte konve na místo", "Lovecraft" (inšpirovaný Frantovými grafickými prácami pre vyšperkované päťzväzkové vydanie tohto génia) a "Flammarion" nasledujú jeden za druhým, ale rozdiel medzi týmito skvostami a zvyškom dosky je nepatrný. Jediná vec, ktorú považujem za viac-menej zbytočnú je bonus "Flammarion Fatal Mix" (nachádzajúci sa spolu s druhou "Dreaming Bulldog" iba na CD). Ale to je naozaj iba detailný nedostatok.


Novinku Pánovho Kladiva hodnotím jednoznačne bodovaním najvyšším a v kontexte celej tvorby je to v mojom súkromnom rebríčku štvrtá desiatka z celkových piatich. Jediné dielo, ktoré si v mojich očiach nezasluhuje absolutórium je minulá, návratová záležitosť "Mantras". Aktuálna nálož Veľkého Cthulhu z temného R'lyehu ale určite stojí za to...