Nie som veľkým zástancom recenzovania EP a demo počinov, no v tomto prípade rád urobím jednu z mála výnimiek. Predmetom môjho záujmu bude tiež jedna z mála výnimiek slovenskej undergroundovej scény. Projekt, za ktorým stojí skladateľ Twisted je totiž veľmi originálnym prírastkom do tunajšej mnohopočetnej hudobníckej rodiny.
Už pseudonym samotného tvorcu naznačuje, že musí ísť o čosi výnimočné. Minuloročný počin „Path“ ponúkol publiku nevšedné zážitky a nie inak je tomu aj tentoraz. Twisted nezľavuje z vytýčenej pozície a znovu zachádza do nevyhnutného extrému. Kontrasty v jeho podaní vyznievajú úžasne. V napätí vás po celý čas budú držať prelety z atmosférických hemisfér pokoja do krajín, kde v korytách riek netečie voda, ale hustá spenená krv. Hojdanie medzi dvoma odlišnými brehmi nie je nepríjemné, ale dovoliť si ho môžu len otrlí jedinci. Klepačky majú až grindcoreový nádych a nevdojak si pri nich zakaždým spomeniem na futuristickú strojársku fabriku, kde budeme niekedy vyrábať robotické príšery z kovu a niekoľkých drôtikov. Nahrávka má cyber-charakter i v pomalších častiach. Atmosféra uvoľnenejších pasáží mi vzdialene pripomína projekty Devina Townsenda. Ak sa tuzemský umelec dokáže pocitmi priblížiť šialenému Kanaďanovi, zrejme v ňom drieme obrovský potenciál. No v prípade „Plus Ultra“ máme tú česť s oveľa extrémnejším obsahom.
Šialenstvo je pojem, znamenite vystihujúci tvorbu kapely 0N0. K číro stopercentnému šialenstvu, nedefinovateľnému vo svojej podstate, má Twisted ešte ďaleko, no určite sa vybral dobrou cestou. Jeho albumy urobia radosť predovšetkým vyznávačom experimentov. Mať pokope industriálnu zložku, metalové dunenie a špinu v takejto luxusnej forme made in Slovakia sa u nás rovná takému menšiemu zázraku. Konečne môžem nejakú kapelu oslavovať nielen pre jej entuziazmus a snahu, ale i pre originalitu, ktorá je u 0N0 hmatateľná. Trochu ma mrzí, že podobnou originalitou nehýria akvizície v mojich obľúbených extrémnych škatuľkách (black, death, doom), ale na druhej strane som vďačný za prínos i v tomto, mne vzdialenom odvetví. Progresivitu si cením za akýchkoľvek okolností a ak sa nikto na Slovensku neunúva robiť revolúciu napr. vo funeral doom metale, neostáva nič iné, len kvitovať snahu v mixovaní všetkého možného.
Na EP „Plus Ultra“ nikde nepočujem proklamovaný noise, ambient ani drone. A skutočne neviem, odkiaľ sa berú vyjadrenia o death/doom metale. V mojej fantázii povstal skôr pojem „space-industrial hallucinative metal experiment“. Aj keď ide o premrštené škatuľkovanie, snažil som sa aspoň pre ilustráciu naznačiť, o čo ide. Robím, čo môžem, a predsa nechápem. Vnímam len bezmedzný vesmír, kde nozdrami vdychujem hviezdny prach, občas mi pri ušiach vybuchujú supernovy a teleportujem sa čiernymi dierami do neznámych sfér. Koniec nahrávky vnímam ako vyslobodenie zo začarovaného kruhu. Taký drastický zážitok som od Twisteda nečakal, no som uchvátený. A stále nechápajúci.
Občas mám pocit, že meno Lovecraft v temnej hudbe častým používaním zdevalvovalo. No ak si chcete atmosféru vybraných diel hororového veľmajstra aspoň sčasti vychutnať v hudobnom prevedení, nemôže byť na Slovensku lepšou voľbou nič iné než tvorba tajomného projektu 0N0.
