Mnohí zo skalných doom fanúšikov už ani neverili, že sa voľakedy dočkajú tretieho pokračovania príbehu o pôvode ľudstva z pera francúzskych géniov MONOLITHE. Veľakrát bolo jeho vydanie odďaľované, no pochmúrny november sa predsa len stal svedkom zrodu dielka, ktoré vo svojom žánri zvedie súboj o titul najlepšej tohtoročnej nahrávky. Tvorca trilógie, Sylvain Bégot, nám navyše erudovane odpovedal na všetky položené otázky.

1. Zdravím. Prvá otázka bude veľmi jednoduchá a jasná, prečo sme si museli počkať na nový album 7 rokov?

Ahoj! Tento 7-ročný rozdiel medzi oboma platňami naozaj nebol úmyselný. Poskytli sme do tej doby dve EP "Interlude Premier" a "Interlude Second". Správna otázka by bola: prečo päťročný rozdiel medzi oboma EP počinmi. Myslím, že sme cítili, ako mnoho umelcov, že je potrebné na chvíľu ustúpiť, aby sme mali čas sústrediť sa na iné veci v živote. Hudba nie je našou jedinou aktivitou a niekedy si jednoducho vezmeš práve to, čo život ponúka (alebo si život vezme od teba) a v týchto chvíľach hudba už nie je prioritou... Kým potreba niečo vytvoriť ti znovu začne vŕtať v hlave.

2. Váš nový album "III" hladko pokračuje v predošlých nahrávkach. Ako dlho ste skladali túto novú skladbu?

"Monolithe III" patrí do rovnakého žánru ako predchádzajúce albumy a ďalej rozvíja typický zvuk, ktorý sme vytvorili. Na druhú stranu, nový album je viac progresívny, dokonca až odvážny. Snažili sme sa byť originálni a dobrodružní v úzko definovanom žánri, ktorým doom metal je. Trochu to pripomína naťahovanie pružiny až k hraniciam svojich možností, bez toho, aby sme ich narušili, ak mi rozumiete, čo tým myslím. Album sme zložili veľmi rýchlo, myslím, že za 5-6 týždňov, ale nejaká hudba bola napísaná už v roku 2005, kedy sme robili "Monolithe II".

3. Čo bolo inšpiráciou pre vás pri skladaní a písaní nového albumu?

No, na čisto technickej úrovni, pretože som zodpovedný za takmer všetko, čo v Monolithe funguje, skutočnosť, že som počas celkom dlhej doby nič nenapísal, bola dôležitým faktorom v procese tvorby. Jednoducho som toho mal veľa na srdci a nápady sa valili ako vodopád. Vesmír, ktorý som vytvoril pre túto kapelu, ma tiež ovplyvňoval. Príbeh, ktorý rozpráva Monolithe ešte nie je ukončený, takže zrejme rovnako ako románopisec, bol čas napísať ďalšiu kapitolu. Tento som vypustil z hlavy ľahko až ku konečnému zhudobneniu, ale aby som bol úprimný, "inšpirácia" znamená "veľa práce", nie je za tým žiadne iné tajomstvo. Aj keď niekedy sú kreatívne pochody ťažko pochopiteľné.

4. Zmenili ste filozofický pohľad na vesmír a našu planétu v posledných siedmich rokoch (samozrejme nepočítam EPs, hehe)?

Je to ťažká otázka, pretože existuje veľa možných odpovedí. Na čisto tvorivej úrovni, koncept Monolithe je naplánovaný a pevný, takže tam nie je veľký priestor pre náhle zmeny v pohľade na vesmír, ktorý sme vytvorili. Ale aj pevný limit má priestor na manipulovanie. Nie som z kameňa, mením sa, starnem, vyvíjam. Takže samozrejme, môj pohľad sa zmenil. Ale nie na celej škále, je to skôr o detailoch. A ako každý vie, diabol sa ukrýva v detailoch!

5. Ako si zistil, že pôvod ľudstva je vhodný pre funeral doom metal? Bolo to niečo prirodzené alebo si rozmýšľal nad tým, ktorý žáner by vyhovoval tvojim predstavám tým najlepším spôsobom? Čo pre teba tento žáner znamenal a čo znamená teraz?

Monolithe vznikol ako celé balenie - typ hudby, jednoskladbové albumy, jediný príbeh rozdelený do niekoľkých kapitol, názov kapely... Kapela vznikla z kombinácie inštinktu a objavu toho, akou formou hudby sa dá povedať tento konkrétny príbeh alebo vyjadriť pocity, atmosféry, ktoré sme chceli vytvoriť. Ja by som nepovedal, že funeral doom - a ja si ani nemyslím, že by sme naozaj niekedy hrali tento sub-žáner - bol vhodný pre tému, o akú sme sa zaujímali, je to len o tom, že ako Monolithe, ako celý koncept, bol vhodný. Deje sa to, že Monolithe hrá Doom Metal (možno kombináciu rôznych sub-žánrov?), a to skutočne funguje, pretože ťažoba, pomalosť, epická majestátnosť, okrem iného, sú skvelé nástroje pre maľovanie nášho sveta, nášho príbehu. V žánri sa pohybuje pomerne dosť umelcov, ktorí sa mi páčia, takže to bola skoro ako chôdza po známych cestách, hrať tento druh hudby. Ale nikdy som si nemyslel, napr. ani ako malý chlapec, že „raz budem hrať Doom Metal!". Vôbec to tak nebolo. Proste to prišlo prirodzene. Pre mňa nie je najdôležitejšie aký žáner hrám, ale to, čo moja hudba vlastne hovorí. Páči sa mi Doom Metal, ale ak kapela nemá čo povedať, je to pre mňa nezmysel, presne tak ako dancefloor, rádiový RnB alebo hocičo iné.

6. Doteraz ste vydali tri albumy, každý z nich obsahuje jednu dlhú skladbu. Myslím, že to tiež nie je nič náhodné. Brali ste to, okrem iných vecí, ako výzvu? Skladanie dlhých piesní je oveľa ťažšie, než v prípade krátkych, tam si jednoducho nemôžeš skončiť a začať znovu inak. Všetko musí pokračovať a sledovať predchádzajúcu situáciu v piesni... Ako by si tento jedinečný postup opísal?

Povedal by som, že je to inak. Musíš sa starať o rovnováhu celej piesne, čo je pomerne ťažká vec. Nemôže to byť príliš "deformované". Musí to tiecť, a nesmie z toho byť cítiť, že sú tam veci, ktoré sú mimo. Ale najdôležitejšie je, aby si poslucháča zaujal po celú dobu. Prechody a to všetko, áno, to môže byť niekedy bolestivé. Ale ako som už povedal, je to hlavne veľa práce. Ja si nemyslím, že je to ťažké, keď máte čo povedať. Vždy sa dá k tomu vrátiť. Potom sa to môže natiahnuť až do nekonečna. Pozri sa na množstvo progresívnych kapiel 70. rokov, ktoré urobili veľa "eposov", 10 alebo 20 minút dlhé skladby, ktoré boli často naozaj očarujúce (áno, Genesis, Soft Machine, King Crimson, Gentle Giant, a ďalšie). To isté sa týka niektorých tradičných foriem hudby, rovnako ako (dobrej) arabskej hudby, ktorá má veľa dlhých, bohatých a hypnotizujúcich piesní.

7. Vo vašej práci je významný progres. Spomínate si na začiatky, kedy ste skladali prvý a druhý album?

Áno, samozrejme, pamätám si. Myslím, že to, čo sa zmenilo najviac je, že som teraz zručnejší. Myslím tým, že viem jednoduchšie a rýchlejšie urobiť takú hudbu, akú som si predstavoval v hlave. A som disciplinovanejší, čo je dôležité, ak chceš, aby si napredoval.

8. Chystáte sa napísať "IV", alebo sa tešíte na uvoľnenie a nestaráte sa o budúcnosť? Ak áno, čo by to bolo hudobne a lyricky? Je možné povedať, že nebudeme čakať ďalších 7 rokov na nový album?

No vlastne už skladám "Monolithe IV" a mám už veľa hudby. Ale je tu ešte veľa práce. Textovo ukončí tento príbeh. Hudobne končí príbeh tiež :) Neviem ako inak by som to opísal. Ale myslím, že je dobré, že je to aspoň niečo. Rovnako ako „Monolithe III“, bude to, čomu hovorím "vývoj v kontinuite". A nebojte sa, nebudú už také obrovské medzery :) Keď bude všetko hotové, bude to úplné. Chcem tým povedať, že netancujem od radosti, alebo také niečo. Je to tam, takže ma to už nepotrebuje, že? :) Má to svoj vlastný život medzi ľuďmi, ktorí budú počúvať, a dúfajme, že sa im to bude páčiť. Pokračujem ďalej s niečím ďalším.

9. Aký je význam oboch EP (Premiere a Second) vo vašom koncepte?

EP sú spin-offmi na hlavnú dejovú zápletku, najmä "Interlude Premier". "Interlude Second" mal byť v prvom rade "Monolithe III", takže to má tiež úlohu v hlavnom deji. Myšlienka oboch EP vychádza z toho, že sme chceli vyjadriť niečo iné z prvých dvoch albumov, niečo viac experimentálne, ako výskum v laboratóriu.
"Interlude Premier" je krutý, extrémny záznam. Je tvrdý, drhnúci, s hrubou produkciou a hraním. Zaradili sme veľa samplov a nových vecí, ktoré zvyčajne nenájdeš na priemernej Doom platni.
"Interlude Second" je veľmi ťažké opísať, je to ako mix obvyklej hudby Monolithe so súčasnou vážnou hudbou, drone, space rocku, a takých vecí. Gitary nehrajú skutočné riffy, proste stavajú zvukovú stenu v pozadí, ktorá sa zvyšuje alebo znižuje v dynamike. Je to veľmi „trippy“ a „spacey“ nahrávka, veľmi originálna. Niektorí dokonca hovorili o "frone metale" (zmes "Funeral" a "Drone"). Páči sa mi tento nápad! Rád by som v tomto štýle robil niečo aj v budúcnosti.

10. Čo by sme si mali predstaviť pod pojmom "monolit"? Je to niečo skutočné a hmatateľné, alebo len abstraktný pojem?

Oboje. Môžete si predstaviť monolit, ako je ten v "2001 - A Space Odyssey". Rád to prezentujem týmto spôsobom. Ale najdôležitejšia je MONO (z "monos" v gréčtine) časť, ktorá vlastne znamená "jediný". Monolithe má jediného skladateľa, jediný príbeh, jedinú pieseň na každom albume, a tak ďalej... LITHE časť (alebo "Lith" v angličtine, bez "e" ako vo francúzštine - pochádzajú z "Lithos", kameň), je viac o tvrdosti hudby, opisuje niečo pevné, tuhé. A je to nakoniec jedinečná kapela, však? ;-)

11. Nerozmýšľal si o napísaní nejakej knihy svojho osobného pohľadu na svet, vesmír, výnimočné udalosti, osud ľudstva, atď?

Vlastne by som bol rád, ak by som bol schopný napísať knihu, ale obávam sa, že nie som obdarený takým talentom. Je to presne rovnaké, ako jesť dobré jedlo - môžem si vychutnať a pochopiť niečo skutočne veľké, hocičo to je, ale robiť to a byť schopný dosiahnuť určité kvality, to nie, nemyslím si, že mám na to. Dokážem písať a hrať hudbu, to je to, čo môžem urobiť, no musím nechať zvyšok na talentovanejších ľudí, pretože by som nedokázal vytvoriť niečo, čo nedosahuje mojich nárokov - a tie sú vysoké 

12. To je z našej strany asi všetko. Mnohokrát ďakujeme za rozhovor, rovnako ako za nový album a nové skúsenosti. Ak existuje niečo, čo chceš odkázať fanúšikom v Českej a Slovenskej republike, máš priestor. Opatruj sa...

Ďakujem za rozhovor, bolo mi potešením odpovedať. Ľuďom u vás prajem dobrý deň, bol som v Čechách niekoľkokrát, a veľmi sa mi tam páčilo, aj v tej vašej bláznivej zime :) Majte sa a nezabudnite počúvať "Monolithe III"!