Myslím, že Fenriza z DARKTHRONE nie je nutné predstavovať. Ja a kolega RassaLibre sme spáchali nasledujúci rozhovor, v ktorom sa bavíme nielen o minulosti a súčasnosti kapely, ale aj o postoji k hudbe, zvuku bicích, autoritárskych sklonoch a nadchádzajúcom albume. Fenriz nešetril odkazmi na široké spektrum kapiel, neopomenul ani poctivé datovanie rôznych udalostí a celkovo sa zaujímavo rozhovoril. Príjemné čítanie.

Zdravím ťa Fenriz! Vďaka moc za túto príležitosť ti podsunúť zopár otázok. Obzvlášť teraz, v nadväznosti na opätovné vydanie albumu “Hate Them”, ktorý pre niektorých z nás predstavuje veľmi dôležitú a osobnú nahrávku. Aj preto sme sa na tomto rozhovore spolupodieľali dvaja a zostáva nám len dúfať, že ešte neľutuješ svoje rozhodnutie otvorene vyzvať všetkých záujemcov o interview, aby sa pri tejto príležitosti ozvali u vášho vydavateľstva Peaceville, hehe. Takže…Come On Let’s Go.

Áno! Vidím, že ste zobrali tú informáciu o Girlschool a dokonca ju využili! WO HO! (Fenriz sa pred rozhovorom vyjadril, že sound bicích na albume je inšpirovaný práve skladbou Come On Let’s Go, pozn. red.)

1. Pokiaľ sa nemýlim tak „Hate Them“ predstavuje obdobie, kedy si sa vymanil z určitého tvorivého útlmu a opäť sa začal podieľať na skladaní muziky v DARKTHRONE. Oproti obdobiu rokov 1997-2002, kedy kapelu viac menej držal pri živote Nocturno Culto, tento album znovu priniesol to obojstranné diktátorstvo, ktoré u vás funguje prakticky dodnes. Pochybujem, že si ešte niekedy zažil podobný syndróm vyhorenia a tak ma zaujíma, čo bolo vtedy u teba tým zlomovým momentom? Je to dôvod prečo ty sám vnímaš tento album netradične?

Pre mňa to určite bol útlm, keďže som bol vyhorený a deprimovaný tak od 98ho, ale zhruba v tejto dobe to všetko povolilo a ja som bol späť v plnej sile (Fenriz tu použil doslova „Back To Reign“ ako odkaz na AGENT STEEL, pozn. red.). Celý ten príbeh však potrebuje dodať asi toľko, že predtým som to bol zas prevažne ja, kto kormidloval DARKTHRONE, urobil „Transilvanian Hunger“ a „Panzerfaust“ a staral sa o celé to obdobie 1993-1994. Takže sme si vypomohli tak trochu navzájom.

Zlomový bod... to je niečo čo si často umelo vytvárajú novinári. Ja som si proste prešiel zopár rokmi pekla a konečne sa znovu naštartoval – niečo ako keď máš ozajstné alkoholové dozvuky a po pár dňoch ležania v posteli si konečne povieš: „Dosť bolo, musím vypadnúť niekam von, prejsť sa do lesa alebo robiť niečo užitočné!“

2."Hate Them" je jednoznačně moje nejoblíbenější deska od Darkthrone a když ji porovnám s předchozím počinem "Plaguewielder" nacházím zde spoustu diametrálních rozdílů, skoro jako kdyby existovala ještě jedna kapela Darkthrone, která "Hate Them" nahrála. Tak strašně chladné a syrové album s nejlepším interem, které jsem kdy slyšel. Oprav mě, pokud se pletu, ale myslím, že to je také první album, kde jste využili lazení kytar do D. Řekni mi, co bylo tak speciálního tehdá, když jste s Tedem nahrávali tuto desku? Byly všechny ty změny způsobeny koncem tvého vyhoření nebo si v té době cítíl něco speciálního, co se na albu podepsalo?

Prvý krát sme hrali d-beat na kazete „Snowfall“ v roku 1988, potom neskôr aj v skladbe “In The Shadow Of The Horns“, aj keď tento krát už s riffom inšpirovaným Motörhead.
Ja osobne som vtedy počúval veľa d-beatu (moje obdobie crustu bolo hlavne v rokoch 98-2005, bohužiaľ ľudia na to vtedy neprišli a začali mi posielať a odporúčať rôzne veci až neskôr, keď už som toho mal takpovediac dosť), ale na tom albume je len jediný d-beat/crust riff! Takže tým to nebude. Ale počúval som aj veľa vecí zo 70tych rokov, takže som bol jednoznačne pripravený nakopať s tou nahrávkou zadky. Takisto, predchádzajúce nahrávky vznikali v štúdiu ďaleko od Osla, pričom “Hate Them” sme robili v jednom priestore kúsok za mestom (Satyr nám to tam zarezervoval a pomáhal mi požičať bicie od Hellhammera, díky!) spolu s úžasným týpkom- Larsom Klokkerhaugom (R.I.P.). Keď som mu pustil ten song od Girlschool, tak okamžite pochopil naše predstavy o zvuku bicích, no a odtiaľ to už bola ľahká cesta. A v tomto freestyle spôsobe hrania metalu pokračujem dodnes.

3. Výraz DARKTHRONE sa od prvotného dátumu vydania albumu časom zmenil. Napriek tomu, že váš prísny postoj a provokatívna povaha sú v hudbe všadeprítomné, onen prejav zišiel z cesty tej naštvanej a nenávistnej mizantropie (ako ho poznáme z „Hate Them“) a premenil sa v niečo, čo by sa dalo lepšie opísať ako pohŕdanie a všeobecnú neúctu k rôznym negatívnym aspektom okolitého sveta, prevažne hudby samotnej. Zdá sa mi, že spolu s Tedom skôr obkolesujete vozy s veľkými “Fuck off!” nápismi, než že vediete priamu ofenzívu proti všetkým. Tipujem, že je to preto, lebo ste dnes viac nasratí než kedykoľvek predtým, a oprav ma ak sa mýlim, haha! Čo podľa teba ženie dnes kapelu vpred a aký to má odkaz? Je to nenávisť? Nadšenie pre muziku? Oboje?

Nedokážem už naďalej viesť otvorenú vojnu pretože tu ľudí unaví. Aj ja sa cítim vysilený týmto bojom proti modernému zvuku, a veľmi pravdepodobne v tom nebudem sám.
Inak myslím, že máš úplnú pravdu a sám by som to nevedel lepšie podať, pretože cítim, že naše terajšie albumy a texty sú len umeleckým vyjadrením toho, čo si tu povedal.

4. V jednom telefonickom rozhovore uverejnenom v rámci dokumentu Until The Light Takes Us, rozprávaš o tom ako sa vyhýbate začleňovaniu rôznych cudzích prvkov do vašej muziky (napríklad elektronika apod.). Človek tak môže nadobudnúť dojem, že DARKTHRONE je v tomto smere veľmi puritánsky, keďže nedovoľujete aby ho čokoľvek ovplyvňovalo „zvonku”. Na druhú stranu, vy sami aj pri konkrétnych songoch často spomínate konkrétne metalové/punkové vplyvy, ako ste napríklad urobili v rámci (vynikajúceho) videa “Circle The Wagons- vianočný špeciál”. To znovu napovedá, že v skutočnosti ste ovplyvňovaní tým, čo počúvate, akurát to ohýbate a tvarujete do podoby súcej DARKTHRONE. Je to hmatateľnejšie s neskoršími nahrávkami, aj keď je pravda, že s výnimkou toho konzervatívneho trojlístku „Under A Funeral Moon”-„Transilvanian Hunger”-„Panzerfaust”, je možné nájsť rôzne hudobné odkazy aj vo vašej staršej tvorbe. Chápem to správne, že prostredníctvom vzdávania pocty kapelám 70tych a 80tych rokov si budujete určitú základňu pre boj s moderným metalom?

Tak určite! Každý je ovplyvnený tým čo počúva. Akurát jedna vlastná pesnička je potom výsledkom stovky volieb a tí, čo si v tomto vyberajú zle a močia tak na celý metal ma dráždia najviac. Sú proste veci, ktoré sa v metale nerobia, takisto ako v country (Billy Ray Cyrus a ostatné pop country jednoducho nie je OK. A na tom sa musíme zhodnúť!). Je tu hudba pre masy a potom je tu hudba pre „osvietených“.

Základňou proti modernému metalu sú mi však rovnako všetky rozhovory, môj blog a všeobecne hudba, ktorú počúvam. Inými slovami je tomu venovaná veľká časť môjho života!

Ale určite nemám ten pocit, že by som niečo musel ohýbať a tvarovať. Ku svojim skladbám pristupujem voľne a snažím sa z toho niečo vytvarovať, nech to už dopadne akokoľvek. A len čas ukáže, či to nakoniec dopadlo dobre alebo nie. Napríklad prvý Agent Steel je lepší každým rokom, a niektoré moje veci sa tiež môžu ukázať lepšími v roku 2030, iné naopak odumrieť. Odmietam takéto okamžité a definitívne súdy, chcem žiť desaťkrát dlhšie než je možné a mať možnosť sa spätne ohliadnuť na tisícky kapiel. Dostať sa pod kožu prvému albumu Anacrusis mi trvalo 17 rokov. Niektoré kapely alebo nahrávky sú proste také.

5. Keď už sa bavíme o “Hate Them”, nedá mi sa nespýtať na tvoj vzťah k tvojmu “obľúbenému” nástroju- bicím. V porovnaní s dovtedy prevažne konzervatívnym bubnovaním si tento krát prišiel s odlišným herným štýlom. Ten so sebou priniesol punkové/crustové rytmy, dvojkopáky, ako aj častejšie prechody a brejky, pričom toto všetko nebolo stálou súčasťou DARKTHRONE minimálne od čias „Under A Funeral Moon“. Celý album vďaka tomu znie svižnejšie a dynamickejšie. Sú podľa teba bicie jednoznačne podradné voči riffom, a úloha bicmena tak spočíva v tom odohrať to, čo je v danom momente potrebné a nutné? Alebo si myslíš, že sám bubeník dokáže kapelu posunúť cez rôzne žánre a hudbe dodať úplne inú kvalitu?

Popravde je mojím obľúbeným nástrojom basa (tu sme sa s Fenrizom trochu nepochopili ohľadne tých úvodzoviek v otázke, pozn. red.). Je to možné poznať na skladbe “Over De Syngende øde Moer” projektu Isengard, kde počuť, že bicie tam sú len tak aby sa nepovedalo, pričom basa je hraná s naozajstným zápalom. To isté platí pre song „The Ones You Left Behind“ z nadchádzajúceho albumu DARKTHRONE, kde hrám rovnako na basu. A takisto ma baví spievať. Bicie sú pre mňa od roku 1993 len akýmsi dopravným prostriedkom.

Súhlasím, že niekedy dokáže prekvalifikovaný bubeník skladbu vylepšiť (viď HEART- „Barracuda“, 1978), ale väčšinou je lepšie keď to proste len klepe a nijak nevyčnieva nad zvyškom kapely („Mob Rules“ od Black Sabbath). Bicie nech sú radšej tým faktorom X. Slabšie hranie mi tiež nevadí, nemám problém ani s tým keď je bubeníkova hra ďaleko pozadu (prvý Sodom, prvý Kreator a tak). Je to proste super!

Každopádne máš pravdu, že pred rokom 1992 som hrával na bicie viac „freestyle“, ale hral som toho až príliš moc. To máš tak, keď sa mladý bubeník naučí hrať death metal alebo thrash, tak by najradšej celú dobu sypal bubenícke sólo. Takže to čo som mal urobiť už vtedy dávno, konečne dostalo priestor na „Hate Them“, aj keď som prakticky od 93tieho netrénoval a dokonca ani nemal vlastnú sadu. Všetko to bolo poháňané výlučne metalom, rockom a punkom v mojej hlave. Avšak vôbec neľutujem to chlané bubnovanie na „Under A Funeral Moon“, „Transilavanian Hunger“ atď. Bola to nevyhnutnosť zla!

Väčšina moderných bubeníkov v „extrémnom“ metale sa chce počuť za každú cenu (Už ste niekedy počuli, čo to znamená hrať tímovo?! Vomit demo „Rot In Hell“, tak by ste mali vy všetci znieť!). Štúdiová výbava dneska dovoľuje každému bubeníkovi znieť frajersky ako Dave Lombardo, ale je to smiešne a väčšinou to aj tak znie umelo. A to je problém množstva metalu od 89/90teho roku. Nie, ľudia by mali počúvať skôr Gouge. Tam počuť ako by kapela mala dokopy znieť! Aspoň raz za čas.

6. Nevídaná surovosť a ohavnosť albumu je umocnená Tedovým excelentným vokálom. Práve on býval výlučným hlasom kapely až do príchodu „The Cult Is Alive“. Odvtedy sa za mikrofónom striedate, čo prináša väčšiu pestrosť v jednotlivých songoch. Kedy ste sa rozhodli k tejto zmene pristúpiť a kto to inicioval? Máte okrem textov nejaký zabehaný postup pri určovaní, kto spieva ktoré skladby, napríklad ako to majú Aggressor a Apollyon v AURA NOIR („Ja spievam svoje veci, ty zas tvoje.“)?

No, ja som vlastne robil vokály na našich prvých demách, takisto na “Goatlord” a naspieval ešte pár ďalších vecí. Avšak od jari 1989 sa mi zdalo, že s mojím spevom to nie je ono a chcel som aby to spieval Ted. Mal som však v pláne robiť vokály v iných projektoch a bohovia vedia, že som tak učinil, haha!

Nie. Opäť typicky pre DARKTHRONE, nebolo to absolútne plánované, skôr to prišlo postupne a teda úplne prirodzene. A áno, bolo tu stále viac a viac skladieb kde som spieval ja, až som si jedného dňa uvedomil: „Cítim sa ako kurva keď mám spievať texty iných ľudí, tak prečo by to nemalo vadiť aj ostatným?!“ Ako zázrakom začal Ted písať viac a viac vlastných textov, spretrhal všetky reťaze a je úžasne vedieť, že na nadchádzajúcom albume konečne robíme každý vlastné skladby a texty! Ale nebolo to plánované, ani sme o tom nijak nerozhodovali. Možno v budúcnosti začne tento prirodzený „vývoj druhov“ naberať nové obrátky a my buď pokročíme ďalej vpred alebo sa naopak vrátime späť k starým časom. Ktovie, sme freestyle!

7. Můžeš nám prosím přiblížit nahrávací proces? Pamatuješ si, jaký zesilovač použil Ted? Bylo zde něco speciálního oproti dřívějšímu nahrávání? Pokud se nepletu, jsi autorem některých riffů a já osobně shledávám riffy na "Hate Them" dost odlišné od ostatní tvorby Darkthrone. Kdy byl ten, který vtrhnul do zkušebny, zahrál jeden z riffů a řekl: "Tohle je kurva ono!"?

My sme nikdy sme nepracovali tak, že by sme robili skladby na mieste, v štúdiu. Vždy pripravení vopred! Ale trochu sme tak fungovali na skúšobni v období 1988-1990. Inak odkedy sme nahrali „A Blaze In The Northern Sky“ tak sme každý písali svoje vlastné skladby- teda ja svoje, Ted a Zephyrous ich vlastné. No a potom sme zostali už len dvaja. Ale občas sa stalo, že sme spravili niečo ozaj spoločné ako napríklad „Rawness Obsolete“ (2004) alebo „God Of Disturbance And Friction“ (1998?).

Ja nie som hudobník (považujem sa skôr za hudobnú osobnosť) takže hudobné nástroje a aparatúra ma príliš nezaujíma. Nikdy som nečítal žiaden článok v bubeníckom alebo gitarovom časopise, ani neviem aké máme teraz gitary, alebo z čoho sa skladajú moje bicie. Prístup je to, čo sa počíta! To čo počúvam, čo som počúval celý život a čo z toho nechávam vyjsť na povrch. To Ted vie o týchto veciach ďaleko viac človeče...

8. Po tolika letech jako muzikant, je zde něco, co tě stále překvapuje? Co to bylo naposled? Jsi znám jako "vtipálek", nicméne po shlédnutí jednoho bonusového videa na "Until The Light Takes Us" jsem si uvědomil, že jsi uvnitř velice rozezlený a naštvaný člověk. No, já vlastně ani nepotřebuji nějaké dokumenty, abych toto poznal, je to znát hlavně z tvé muziky. Bylo to tak vždy nebo si to prostě v jednu chvíli vzdal a začal si se na věci dívat z jiné perspektivy?

Ten humor...je to v mojom živote, je to v knihách čo od detstva čítal, filmoch a seriáloch, ktoré som videl, v ľuďoch ktorými sa obklopujem, vo veciach čo som povedal v škole alebo na pracovných poradách... Vždy bolo veľa zábavy, ale ja sám cítim, že pod tým všetkým je veľmi nevrlá osobnosť. A tak som sám sebe aj niekoľkým vedúcim v práci povedal: „Nie, ja nechcem byť šéfom, pretože by som bol tyran!“ A to by bolo v poriadku za starých čias, ale teraz sa šéfovia musia o svojich podriadených starať. Je OK byť vtipný a zjemniť tým tú autoritársku líniu, ale dajte mi uniformu a budem hneď hovoriť, že „Ja budem viesť toto pracovisko ako futbalový tím!“ A to by nefungovalo. Vidím svoje limity. Na druhej strane v hudbe som autorita, ale jediné čo počujem z vlastných úst, je buď to ako je niekto úplne skvelý, alebo ako je niekto úplne na hovno. Mal by som si zobrať náladovú tabletku a sústrediť sa na to uprostred, na podstatu. Ale to by som nebol ja. Budem len naďalej pľuvať svoj vkus všade naokolo, ako som to robil vždy. A nech sa všetci poserú. Ale vedzte, že chodím dobrovoľne zbierať odpadky v mojom blízkom okolí.

Naposledy ma hudba prekvapila túto sobotu, kedy mal kamarát nejaké nové veci, čo mi chcel pustiť. Jedna prekvapivá ukážka mi pripomenula Telex- „Raised By Snakes“, čo by v zásade nemalo fungovať, ale bolo to fajn. Veci ako to.

9. Píši tyto řádky a na Facebooku jsem si všimnul nového statusu, kde se uvádí, že nové album DARKTHRONE bude vydáno v únoru 2013. Můžeš nám o této desce něco prozradit?

Je viac metalové a hlavne máme zvuk bicích po ktorom som túžil celý život! A robím do toho aj nejaké čisté spevy, aj falošné, aj na stupnici, tak uvidíme čo z toho vydrží, a čo padne (moja obľúbená referencia na Anthrax „Stand Or Fall“)!

10. Poslední otázka by měla být otevřená a tak trošku volnější, než ty ostatní, tak se tě chci zeptat- Jaká je tvoje oblíbená Family guy scéna? Četl jsem, že rád sleduješ seriál Family Guy. Je zde také snad něco dalšího, co by si rád řekl čtenářům ze země, ze které pochází Master's Hammer?

Esmeralda je skvelá! Zakaždým keď Peter spadne a udrie si koleno! Keď vtáky vyzobávajú jedlo z jeho brady, to je tiež super!
„Ritual“ od Master’s Hammer je skutočne prvým True Norwegian Black Metal albumom. Všetci sme to počúvali a ja osobne si myslím, že malo napríklad obrovský vplyv na ranných Enslaved.

Takk for svarene dine Fenriz og lykke til med nye plata!
Mvh,
Mortemzine

Text česky: RassaLibre