Excelentná foršňa. Tieto dve slová dokonale vystihujú to, čo na svojom novom opuse dokázali vyčarovať slovinskí CONDEMNATIO CRISTI. Vskutku, dielo ktoré dokázala zo svojich útrob vyvrhnúť táto miniatúrna a čo do počtu kapiel bezvýznamná scéna je niečo, čo prináša čarokrásny hudobný príbeh, ktorý sa pred vami pomaly rozvíja do netušenej krásy. A pritom je to paradoxne niečo, čo by minimálne z polovice za normálnych okolností na morteme možno ani nemalo svoje miesto, no nepodeliť sa o tento opus s tu prítomnou komunitou, by znamenalo jej značné ochudobnenie.
„Soundracks“. Lepší názov si snáď už táto slovinská päťka ani nemohla zvoliť. Náplňou tohto diela totiž nie je nič iné ako zvuková kulisa k samotnému životu so všetkými jeho radosťami, smútkami, vrcholmi a pádmi a ním samým je tento monument aj inšpirovaný. Áno, veční rýpali môžu oponovať, že dve tu prítomné zložky stoja pomerne striktne oddelene vedľa seba a že takmer filmová hudba na strane jednej sa (až na drobné výnimky) vôbec nemieša s tou metalovou, ktorá okrem blackovej postmoderny premiešanej chvíľami deathovými a chvíľami thrashovými postupmi neprináša vôbec nič nového. A klavírne pasáže, ktoré tvoria nosnú kostru a jednoznačne dominujú orchestrálnej zložke pripomínajú napríklad takú britskú Anathemu miestami až príliš. Áno, to všetko je pravda, ale to, čo CONDEMNATIO CRISTI z týchto matérií dokázali vyčarovať je doslova dychberúci monolit.
Ja, znalý predchodcu tohto aktuálneho počinu „Incest“ som vedel, že na mňa rozhodne nečaká tuctové dielo. Na to bol debut až príliš pestrý a vyspelý. No to, čo sa na mňa prenieslo skrz „Soundtracks“, a čo necháva vlastnú minulosť ďaleko za sebou, to som nečkal ani náhodou. Ak by som mal túto dosku k niečomu prirovnať, ako prví mi na myseľ prichodia Japonci Sigh s ich poslednou prezentáciou „In Somniphobia“. Tá podobnosť je však čisto pocitová a prísne subjektívna a na kompozičnom poli príliš podobností nenachádzam. Naopak, tam kde sa Sigh vznáša na neuchopiteľne haluciogénnom THC oblaku, tam zostávajú Soundrtacky pevne spútané zo zemou. No realitu vykresľujú tým najsnovejším spôsobom.
Ako bolo spomenuté, jednotlivé zložky sú od seba oddelené možno až príliš striktne, čo môže pri prvých stretnutiach pôsobiť značne nevyrovnane, no tento pocit trvá naozaj iba dočasne a stačí zopár spoločných chvíľ kým sa dostaví zistenie, že takto je to správne. A potom už nepôsobí rušivo ani kus „Deathmarch“ tvoriaci jasne ten najzbesilejší a najčernejší kus dosky, ktorý je vklinený medzi dve krehké vízie „The Opening“ a „Eastern Stepp“, ktoré vás postupne obaľujú svojím hrejivým a krehkým vláknom snovej pavučiny dávno zaniknutých predstáv. Nič nie je také aké sa zdá. Dôkazom toho nech je práve „Eastern Stepp“, ktorá navzdory svojmu názvu neponúkne ani náznak tak populárnych orientálnych pseudostupníc. Nič také. Skôr vo vašej mysli rozohrajú predstavy prvých slnečných lúčov, ktoré dopadnú na vašu tvár v tom vzácnom okamihu niekde medzi polosnom a polobdením, kým ešte nestihne tieto poetické myšlienky rozohnať mohutný príval rannej reality. A ani tá na prvý pohľad jasná a predvídateľná metalová zložka neudrží svoj šedivý nádych a v okamihu kusu „Black Water Part 2“, ktorú rozbehne riff ako vypadnutý z nejakej zabudnutej dosky Motorhead, aby neskôr ustúpil horúčkovitej a najazzlo nervnej časti, sa tá zdanlivá tuctovosť začne rozpadať na kusy. A pomyselné vyvrcholenie nastane s príchodom titulnej záležitosti „Soundtracks“, keď príde predsa len k určitému splynutiu až dovtedy samostatne stojacich umeleckých prúdov. A keď sa CONDEMNATIO CRISTI s vami rozlúči skrz dva záverečné, komorné, takmer ambientné kusy „Frontline Symphony“ a „Oceans And Land“, nezostane nič iné, ako sa na toto nádherné dobrodružstvo vydať znova.
Ak by som hodnotil iba hudobnú stránku veci, určite je tu pár záležitostí, ktoré k dokonalosti určite chýbajú. Ale tieto nedostatky určite bohato vyváži pocitová stránka veci, ktorú „Soundtracks“ ponúkajú mierou vrchovatou. Stačí k tomu tak málo. Naplno sa oddať týmto sugestívnym tónom a nechať pôsobiť svoju myseľ aby tak na povrch vyplávala skutočná povaha tohto vzácneho diela. Excelentná foršňa.
