1. Zdravím. Předně bych chtěl poděkovat za promo CD „Weapons Recollected“, které jste do Mortemu zaslali. Bylo vidět, že vám na kapele opravdu záleží…
Vždy ti záleží na tom, do čoho vkladáš celé svoje JA, svoju energiu a svoje nádeje… Celý nápad, poslať CD do Mortemzinu, pochádza od Wiga, ja som bol zo začiatku trochu skeptický, keďže sa označujete ako pagan/black metal zine a my pagan nehráme. Keďže ani náš manažér ani Wigo nie sú momentálne na Slovensku, poprosil mňa, aby som sa o to postaral. Ja som kedysi robil „kvázi“ manažéra, tak som vedel, čo sa patrí. Osobne nemám rád odfláknutú prácu a všetko, do čoho sa pustím, chcem, aby bolo urobené poriadne. Takže aj zaslanie CD a odkomunikovanie všetkého potrebného a s tým spojeného bolo pre mňa absolútnou samozrejmosťou a ničím zvláštnym. A určite to pomáha vyhnúť sa aj nepríjemným nedorozumeniam.
Musím dodať, že ma veľmi prekvapil váš profesionálny prístup, recenziu ste do týždňa zverejnili, čo sa tak často nevidí.
2. Je mnoho kapel, které odpoví na otázku ohledně rozhovorů, nechají si zaslat interview, a pak se několik měsíců naprosto nic neděje. Mezi takové v poslední době patří Kampfar, Negura Bunget, Anaal Nathrakh či Skyforger. Jsou to bezesporu jména, u kterých mě takový přístup zaráží. U The Crypt jsem zatím zaznamenal v komunikaci pravý opak, což je potěšující. Jaký je váš názor na tuto nepříjemnou problematiku?
No spomínaš tu naozaj známe spolky. Na jednej strane chápem zinera, ktorý sa spolieha na daný rozhovor a nakoniec naň čaká mesiace, to je určite nefér a nepríjemné. Na druhej strane chápem aj tieto skupiny, keď robia pravdepodobne stovky rozhovorov a hrajú mnoho koncertov a popritom práve pracujú na novom materiály, takže určite by som neporovnával The Crypt s týmito menami. My nehráme také množstvá koncertov a ani nemusíme odpisovať na množstvá e-mailov. Z tohoto pohľadu je práve prirodzené, že skôr sa dočkáš odpovede od menej známej skupiny než od takýchto známych mien.
3. Osobně mi přijde, že The Crypt nejsou dvakrát známou kapelou, alespoň v České republice. Jak je tomu na Slovensku? Cítíte se kapelou spíše známou či neznámou?
To je zaujímavá otázka, na ktorú by som aj ja rád poznal odpoveď :-). V Českej Republike určite nie sme známi, keďže tam sme koncertne nezavítali. Vlastne raz sme hrali v Olomouci s Isacaarum a Galadriel a ešte v Morkoviciach, ale to je všetko. Na Slovensku to bolo kedysi iné, v istej dobe by som povedal, že sme boli vcelku známi a ľudia nás poznali a chodili na naše koncerty. Robili sme dosť výmenných koncertov a v Bratislave sa nám v dosť krátkom časovom úseku podarilo odohrať viac akcií. V tej dobe som stretával v Bratislave veľa metalových fanúšikov, ktorí sa ma vypytovali, kedy tam prídeme znovu hrať. Potom sa však situácia začala meniť. Metalová scéna nám tu začala trochu stagnovať a koncertov je o poznanie menej ako pár rokov dozadu. Aj na koncerty chodí menej ľudí. Samozrejme sa pod to podpísali aj iné faktory. My sme sa viac začali sústrediť na komponovanie a hudobný progres, tým pádom zostávalo menej času na organizovanie koncertov, až sme celkom vypadli zo scény. Teraz hrávame veľmi zriedkavo. Paradoxne, keď sme začali koncertovať, sme odohrali najviac koncertov a so značne väčšou účasťou fanúšikov. Boli sme často kritizovaní za neoriginálnosťalebo niečo podobné, ale fanúšikovia na nás chodili. Teraz je to naopak, kritiky sú už lepšie (občas, hehe), ale zas máme na koncertoch menej fanúšikov, čo je veľká smola, lebo osobne si myslím, že sme im teraz schopní ponúknuť ďaleko viac ako pred tým. Takže v konečnom dôsledku je absolútne jedno, ako sa cítime my, dôležití sú fanúšikovia, takže to by bola skôr otázka pre nich.
4. Občas se stává, že ač kapela není ve své domovině příliš uznávaná či známa, v zahraničí tzv. „jede“ a líbí se. Nejsou kupříkladu The Crypt zrovna takovým příkladem? Aneb jak se daří vaší kapele u zahraničních fanoušků či metalových médií?
Táto otázka aj trochu nadväzuje na predchádzajúcu. O fanúšikoch je zbyotčné sa tu rozpisovať, keďže sme koncertne hranice Slovenska ani neprekročili (Morava sa mi nezdá byť zahraničím :-) ).
Čo sa týka recenzií, tak musím povedať áno, sme takým príkladom. Zatiaľ čo na Slovensku nie sme schopní dostať lepšiu recenziu, tak mimo Slovenska je to lepšie. Od českých bratov máme ďaleko viac uznania a pozitívnych recenzií. A nedá mi nespomenúť recenziu v anglickom Terrorizeri, kde sme tiež slušne obstáli. No a takého väčšieho uznania sa nám dostalo aj na Rádiu FM, kde hrali z nášho CD asi 3 songy, čo je úspech, keď miestnej undergroundovej skupine poskytne komerčné rádio takýto priestor. Moderátor nás ohodnotil veľmi vysoko a konfrontoval našu tvorbu s poslednými albumami skupín Immortal, Emperor a Mayhem. No to už bola riadna skúška ohňom. Samozrejme, že sme si to zas na nete zlízli, ale čo už (v tomto prípade od českých poslucháčov).
Viem, že na Slovensku je to bežný jav, kedy skupina musí prekročiť hranice, aby dosiahla ako také uznanie, lebo tu sú všetci veľkí kritici a „odborníci“, škoda len že to nedokážu preniesť mimo chat – roomov a internetových odkazov k recenziám aj do reality.
5. Poslední desku jste nahrávali ve studiu Kobka. Je všeobecně známo o víceméně UG studiu Hellsound a kvalitativně mnohem lepším a samozřejmě i dražším Shaarku. Jak je na tom Kobka? Myslím, že zvuk „Weapons Recollected“ je více než dobrý. Mám to tedy chápat tak, že jste byli s nahráváním ve zmíněném studiu zcela spokojeni?
Neboli sme v Kobke prvý krát, nahrávali sme tam aj predchádzajúci album. Naše skúseností boli veľmi pozitívne, tak sme sa rozhodli staviť na tú istú kartu, čo sa očividne ukázalo ako dobrý ťah. Vedeli sme do čoho ideme, ľudia tam majú super prístup, sú to profesionáli, ktorí sa vyznajú a pritom vedia super komunikovať so skupinou, čo je veľmi dôležité. Nechceli sme riskovať drahšie štúdiá a prípadne horší výsledok. Tu sme presne vedeli, čo z toho môžme dostať a aj sa to viac menej podarilo. No a čo môže byť lepšie, ako dosiahnuť v štúdiu to, čo si plánoval.
6. Jak jste se vešli do nahrávání finančně? Museli jste dělat nějaké škrty, či vše vyšlo dle plánu?
Neboli žiadne finančné limity, išli sme do toho s plným nasadením všetkého, či už fyzických, psychických alebo monetárnych síl :-). A keď sme skončili, tak sme skrátka zaplatili naše dlhy. Nahrávanie nás vyšlo na celkom peknú sumu, ale vedeli sme, že je to nutné a je to aj na CD cítiť.
7. Texty nejsou vypravěčskou klasikou, ale jak sami udáváte spíše vyjádřením vašich vnitřních pocitů. Zajímal by mě pohled na svět z pozice člena vaší kapely.
Musím povedať, že veľmi nerád ozrejmujem význam svojich textov, som rád, keď si čitateľ trochu potrápi svoj mozoček. Na druhej strane musím uznať, že som tentokrát nešetril „rébusmi a metaforami“ a metalový poslucháč ich asi fakt musel zavrhnúť pre ich komplikovanosť.
Nepatrím medzi tých „textárov“, ktorí sa snažia k niečomu zaujať postoj a vyjadriť svoj názor priamo v texte. Pre mňa i celú skupinu je hudba aj texty hlavne umenie. A umenie nie je o názoroch, na to je politika.
Texty sú ako hračka, hrám sa s nimi, dostanem nejaký nápad, mám pred očami nejaký obraz, tak sa ho snažím zhmotniť v slove, pretransformovať a hrám sa s ním až dovtedy, kým s ním nie som spokojný, takže nikdy to nie je o konkrétnej veci. A k tým pocitom. Človek je emocionálna bytosť a za všetkým, čo robí, stoja pocity – emócie - motívy. Tí, ktorí intenzívnejšie prežívajú a vnímajú podnety zo svojho okolia a sú schopní ich aj nejakým spôsobom reprodukovať, ale nie tým, že ich opíšu, ale napíšu alebo stvoria niečo, z čoho tie pocity vyvierajú, sa odlišujú od obyčajných ľudí. Takže to, čo píšem, je len prostriedok a nie význam. Veľa ľudí to nevie pochopiť, skôr to chápu iba sčitaní ľudia, ktorí sa venujú aj poézii a tu zas vyvstáva otázka, na koľko sa budem chcieť ja podrobovať v tomto ohľade chápaniu poslucháča.
A to čo tvrdí väčšina skupín, že sú plní hnevu a nenávisti a čo ja viem čoho a píšu práve o tom - to, že niekto opíše svoje pocity, nie je text, to je opis niečoho.
Pohľad na svet s našou hudbou asi veľa spoločného nemá, alebo na druhej strane má spoločné až priveľa. Bohužiaľ, žijeme v materiálnom svete a všetci v skupine si sú toho vedomí, vieme, že svetom nehýbu „zlý a hrozivo vyzerajúci metaloví satanáši“ ani žiadne nadprirodzené sily, ale peniaze a moc. Keby máme spievať o niečom takom, tak hráme asi punk alebo HC. Avšak z tej druhej strany práve tento fakt nás ženie k tomu, aby sme tvorili niečo nemateriálne, duchovné a dokázali tak sebe aj ostatným, že sme iní ako zvyšok mentálne korodovaného sveta, ktorým tak radi opovrhujeme. Pokiaľ to budeš čítať z určitým nadhľadom a aj medzi riadkami, myslím, že pochopíš o čom teda tie texty sú.
8. Ve své tvorbě hledíte především na kvality hudby samotné. Skladby jsou technické, čpí death a thrash metalem. Hrajete takovou hudbu od začátku, či jste se k ní dostali až na „WR“? Ptám se proto, že mi nepřijdete jako kapela, která by stagnovala na jednom místě a zaplavovala posluchače stále tím stejným…
Nič nepoteší hudobníka viac ako pozorný poslucháč :-). Áno, máš pravdu, na kvalite našej hudby si dávame naozaj záležať, nemienime do sveta vypúšťať nejaké poloprodukty alebo paškvily a potom sa po mesiaci vyhovárať na to či ono. Poučili sme sa dávnejšie na vlastných chybách i na chybách iných. Tým nechcem povedať, že WR je bez chyby, ale rozhodne je to album, za ktorý sa nikdy nebudeme hanbiť, práve naopak, sme naň patrične hrdí, lebo sme si vedomí jeho kvality či už po obsahovej alebo formálnej stránke a náš názor sa nezmenil ani po roku od jeho vydania. Je to vrchol našej tvorby, ktorý môže prekonať len jeho nástupca, do ktorého vkladáme veľké nádeje. WR prináša niečo nové do našej tvorby. Albumy pred tým boli čisto black metalové ale aj tak značne odlišné. Teraz sme viac zaexperimentovali a nesnažili sa držať zabehaných postupov. Nebaví nás hrať to isté dokola, radi hľadáme nové cesty a spôsoby hudobného vyjadrenia, mámi radi progres vo všetkom, nie len v hudbe. Avšak nie vždy to fanúšikovia pochopia, to je už údel progresu. Na dnešnej hudobnej scéne to vidieť vo všetkých štýloch. Niektorí ľudia nás chvália, že sme sa hudobne riadne vyšvihli, iní zas kritizujú, že to už nie je black metal. Chceme hrať v prvom rade kvalitnú hudbu, ktorá bude mať „gule“ a bude nás baviť.
9. Nikde v bookletu jsem nenašel žádná poděkování. Napadlo mě tedy, zda se nějak stýkáte se slovenskou black metalovou společností jiných kapel…
Dobrý postreh. Siahodlhé ďakovačky v booklete u nás nenájdeš. Ako som sa presvedčil, je veľmi jednoduché dať niekoho do ďakovačky v booklete a potom sa naňho „vysrať“. Naša vďaka je skutočná a nie len niečo napísané v booklete. So slovenskou black metalovou scénou sa nestýkame. Nemám najmenšiu chuť to tu opisovať. Ľudia zabudli, čo znamená rešpekt a úcta a tak to potom vyzerá. Zasrani, ktorí ani nevedia poriadne držať svoje inštrumenty, si utierajú hubu o kdekoho a prehlasujú sa black metalistov. Hanbím sa za takých ľudí, robia hanbu nielen black metalu ale i metalu samotnému.
10. Jak hledíte na slovenskou black popřípadě metalovou scénu? Co by jste doporučili lidem, kteří se ve slovenských kapelách příliš neorientují?
No, môj názor som popísal hore, myslím si, že na Slovensku sa moc o black metalovej scéne hovoriť nedá, drvivej väčšine koncertov stále dominuje death metal vo všetkých jeho podobách, no napriek tomu tu je pár BM skupín, ktoré si zaslúžia rešpekt a určite aj pozornosť fanúšikov. Takými sú napríklad chalani zo skupiny INFER z Košíc. Ich hudba má naozaj „gule“, žiadna póza, sú to makači.
Daľšou skupinou sú mladí chlapci z Trenčína menom PROGLAS. Na to, koľko majú rokov a že hrajú spolu len veľmi krátko, sú fakt dobrí, len nech im to vydrží. Viem, že ešte aj chalani z PAGAN SPIRIT majú fajn ohlasy, ale tých už ja moc nepoznám, niečo som od nich počul, ale to bolo dávno.
V rámci black metalu by som ešte určite odporučil starú klasiku v podaní už zosnulých MYSTIC DEATH alebo RAVENARIUM – druhých menovaných som s ich albumom Sounds Of A Dying Age osobne pokladal za najlepšiu slovenskú progresívnu black metalovú skupinu, bohužiaľ už asi nefungujú.
No a myslím, že skupiny ako Lunatic Gods, Galadriel či Typhoid už žiadne predstavovanie nepotrebujú, to sú naozaj skúsení borci, ktorých si vždy rád pozriem a vypočujem. To už je medzinárodná úroveň.
Viem, že v súčasnosti vzniká kopa nových zoskupení, ale to už ja nestíham sledovať. Určite sa medzi nimi nájdu veľmi nádejné spolky.
11. Je naopak něco, od čeho jste očekávali mnoho a přesto jste po poslechu skončili zklamaní?
Ani nie, že očakávali mnoho, ale keď tak počúvaš reči niektorých tých skupín, tak si nachvíľu pomyslíš: „Kurva, tí si fakt veria, sa museli za ten rok asi riadne zlepšiť…“ ale potom si to vypočuješ a zistíš, že to boli len reči.
Ja si albumy vyberám a zatiaľ, čo som si v rámci slovenskej scény kedy kúpil, tak ma to nikdy nesklamalo.
Skôr ťa dokáže sklamať nejaká veľká svetoznáma skupina, od ktorej naozaj veľa očakávaš a nie nejaká lokálna banda, ktorá je rada, že našetrila na štúdiový album :-). No a keďže ja mám k hudbe veľmi liberálny postoj, tak pokiaľ z nej cítim energiu a radosť z hry, tak ma nikdy nesklame. Sklamať ma dokážu jedine albumy robené na silu, ale to sa nás netýka, to sú už iné sféry a iné peniaze.
12. Na Historii The Crypt jsme vcelku podrobně popsali v sekci „Hordy“. Je i přesto něco, co by jste k ní chtěli doplnit? Měli jste za tu dobu například nějaké existenční problémy? A jaké byli vůbec vaše začátky? Shánění koncertů, peněz na dema a desky atp.?
Poznáš UG skupinu, ktorá by za 10 rokov existencie nemala existenčné problémy? Ja nie… Začiatky boli asi ako u každej skupiny. Parta 3 nadšencov: Wigo, Sargon a Darken sa rozhodla ku koncu základky založiť skupinu… long long story… sem – tam zmena skúšobne, nejaké pokusy o druhú gitaru, potom som tam docválal ja a začalo sa riadne koncertovať, potom zas nejaké zmeny skúšobne i druhej gitary, no a nakoniec som druhú gitaru zobral ja… medzitým kopa koncertov a kopa srandy… sem – tam sme si povedali, že máme dosť materiálu na CD, tak sme to nahrali a koncertovali s tým… všetko sme si sponzorovali sami až na posledné CD, kedy sa o vydanie CD a teda aj uhradenie nákladov s tým spojených postaral náš manažér Mythos. Štúdio sme si samozrejme cvakali my. Väčšinu koncertov, čo sme robili som organizoval ja, ale potom sme s tým prestali a začali sa čisto sústrediť na tvorbu… a kto si to má všetko pamätať, však to je už pekná doba :-).
13. Nepochopil jsem, proč změna názvu z Cryptosy na The Crypt. Jako důvod udáváte množství kapel oplývajících stejným názvem, přesto po zadání klíčového slova Crypt kupříkladu na Metal-Archivech na hledajícího vybafne 11 kapel. Lišíte se tedy pouze anglickým členem The…
Keď je človek mladší, oplývajúci pubertálnou zadubenosťou a tvrdohlavosťou, tak vládze odolávať nátlakom okolia a tvrdiť si stále to svoje. Ale potom dosiahne veku, kedy rezignuje na to, aby stále niekoho o niečom presviedčal a sem – tam urobí nejaký neškodný kompromis a pre nás to bola zmena názvu.
Stačí si uvedmiť tú imbecilitu niektorých metalových fanúšikov, ktorí ťa idú porovnávať z death-grindovou skupinou len preto, že máte podobný názov a dokonca ťa začnú obviňovať z toho, že sa ich snažíš nejak okopírovať (a ty pritom tú skupinu ani len nepoznáš a hráš úplne iný štýl), tak ťa to začne pekne srať. Veď uznaj, čo my už len môžeme mať spoločné z Cryptopsy?
No ale podobné problémy sa len hromadili, tak sme si raz sadli a všetci sme sa pekne zhodli, že zmena je nutná. Najskôr to bol len člen „The“, ale keďže sa to len skomplikovalo, tak sme sa rozhodli, že spolu so zmenou v našej hudbe a zmenou našich životných postojov, podstúpime aj zmenu názvu skupiny. Zároveň sme si chceli nechať svoje korene, tak z The Cryptosy vzniklo The Crypt a spolu s ním sa zrodil jeden z najlepších slovenských black metalových albumov s názvom Weapons Recollected. Aaaaaarrrrrrrgggggggghhhhhh. Amen!
14. A proč právě název "The Crypt", popřípadě starší „Cryptosy“? Zdá se Vám stále příhodný pro tvorbu, kterou se prezentujete? Má skrytější význam o kterém víte jen Vy?
No zrejme by som mal byť teraz riadne záhadný a mysteriózny, aby som navodil tú správnu atmosféru a povedať ti, že to meno oplýva neuveritľnou astrálnou silou, ktorú stvorila naša štvorica a len my poznáme jeho skryté významy, a podobné kraviny, že áno, ale pravda je taká, že neviem prečo Cryptosy, vtedy som ešte v skupine nebol (ale znie dobre thrash metalovo, čo povieš?)… Každý hudobník predsa vie, že keď raz hrá dosť dlhú dobu pod istým menom, tak sa s ním zrastie a len veľmi ťažko sa ho potom zrieka.
15. Grafika a výrazová prezentace je nesporně silnou stránkou The Crypt. Jedná se o hobby některého z členů nebo se dotyčný aktivně věnuje práci s grafikou? Je dle Vás důležité vedle stránky hudební mít silnou i tu vizuální?
Pre nás je dôležité všetko, čo robíme, čiže od prvého tónu až po poslednú bodku na booklete. Ako si dávame záležať na hudbe a textoch, tak isto si dávame záležať aj na booklete. Je to neoddeliteľná časť cédečka, ktorá dotvára atmosféru a samozrejme určitým spôsobom komunikuje poslucháčovi náš postoj a prístup. Keď už raz vydať CD, tak so všetkým, čo k tomu patrí. Ako som povedal, už na začiatku, sme perfekcionisti a potrpíme si na všetkom.
Na konkrétnej grafike sa podieľal väčšinou Mythos a z istej časti aj Sargon, ale na percentá ti to asi nepoviem. Títo dvaja sa radi hrajkajú s takýmito vecami. Sargon robil všetky naše booklety, takže v tomto mu celá skupina dôveruje. Ďalší booklet bude tiež v jeho réžii, no tentokrát som do ohníčka prihodil aj ja :-).
16. Rozhovor bych zakončil tradiční otázkou: „Co rok 2007 a The Crypt?“ Ať již z pohledu tvorby (pokud se nemýlím je na spadnutí další deska), či z pohledu koncertů? Plánujete nějakou zastávku i u nás?
Našim primárnym cieľom je dokončenie nášho ďalšieho albumu. Všetko je už nahraté, takže sa pracuje na mixáži a masteringu. Ako všetko v živote, tak ani táto práca sa neobišla bez komplikácií, tak sa nám to pekne natiahlo. Dúfam, že koncom januára, by už mohli byť práce na CD ukončené.
Všetko ostatné sa bude potom odvíjať od práce vydavateľa, koľko koncertov nám zabezpečí a podobne. Keďže je to české vydavateľstvo, dúfam, že už konečne zavítame aj do Čiech.
Momentálne zháňame nového bubeníka, takže ak toto číta nejaký nádejný „hellhammer“, tak nech sa pokojne ozve.
Všetci ostatní dali skupine nachvíľu pokoj a venujú sa svojim súkromným potrebám, lebo posledné roky boli vskutku vyčerpávajúce.
Ale hneď, ako bude CD vonku, sme kedykoľvek pripravení zjednotiť svoje sily a vytiahnuť na koncerty.
17. Poslední slova patří zpravidla kapele, tak jen do toho…
Ďakujem Mortem zinu za príjemný rozhovor a poskytnutý priestor… Pozdravujem všetkých vašich čitateľov i našich fanúšikov, nech sa vám v Novom Roku 2007 darí vo všetkom, čo robíte a nech vám stále chutí metalová hudba. Majte sa… Keep Rocking!
Díky za rozhovor, přeji příjemný zbytek roku 2006 a vše dobré do dalších let a doufám v nekončící kladnou a velmi příjemnou spolupráci.
Teším sa na ďalšiu spoluprácu…
