Dobré black metalové kapely z Nemecka by som mohol spočítať na prstoch jednej ruky. NOCTE OBDUCTA by bola zaiste jednou z nich. Napriek tomu, že už som v tomto texte použil slovné spojenie black metal, myslím si, že v nasledujúcich riadkoch už spomenuté nebude. Nemci mali tendenciu odbočovať čím ďalej, tým viac do experimentálnych vôd, čo nakoniec resultovalo až vo vytvorenie „Sequenzen einer Wanderung“. Kebyže mi niekto pustí tento album a nepovie mi názov kapely, v živote by som ju neoznačil za black metalovú. Skôr za nejaký progresívny jemne ambientný rock/metal. V prvom rade je potrebné povedať, že sa nejedná o žiadnu agresívnu zbesilosť, žiadne zlo, nenájdete tu ani žiadne guľometné blast beaty, ani nič podobné. Album je doslova pohodový, nazval by som ho priam relaxačným. Dobre sa pri ňom zaspáva, oddychuje, dokonca učí, pracuje. Fajn pozadie k takmer hocijakej činnosti. Tým nechcem tento počin NOCTE OBDUCTA degradovať. Pánom sa podarilo vytvoriť unikátnu atmosféru a skĺbiť ju v dvoch unikátnych opusoch. Áno, koncept albumu z tohto hľadiska je volený dosť kontroverzne. Obsahuje len 2 skladby obe o dĺžke cez 20 minút a vokálne je obsadený len veľmi vzácne, čiže prevažne sú tieto skladby inštrumentálneho charakteru.
Celý album sa nesie v znamení zasnených gitarových sól a harmónií, vhodne podfarbených klávesmi a bubeníkom, ktorého občas mierne „sekavý“ štýl hrania mi pripomína skupiny ako PAIN OF SALVATION, prípadne poľských RIVERSIDE. Tento kvalitný základ vytvára následne aj priestor pre ambientné pasáže a občasné pritlačenie na pílu. Ešte sa na chvíľu vrátim k vokálnej zložke. Typický blackový rev zaznie až zhruba 4 minúty pred koncom celej dosky, ktorej záver jedine odkazuje, že kapela niekedy hrala black metal. Škoda zniesol by som podobných momentov na doske aj viacej. Zvyšok vokálov, ak sa to vôbec dá nazvať vokálmi, tvoria rozhovory v nemeckom jazyku.
Po minulom žánrovom úlete v podobe FALL OF EFRAFA som opäť recenzoval album, ktorý je zároveň epilógom k celému pôsobeniu skupiny. NOCTE OBDUCTA má momentálne pauzu, neviem či definitívnu, každopádne jej členovia sa pustili do ďalších projektov, z ktorých musím vyzdvihnúť najmä projekt AGRYPNIE, ktorú by som určite zaradil k v úvode spomenutým kapelám, ktoré sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Škoda, že sa NOCTE OBDUCTA rozpadoli, pretože albumov ako je „Sequenzen einer Wanderung“ by som zniesol určite aj viac. V podstate nebolo ani veľmi čo kritizovať, vynikajúca práca.