Už IV. pokračovanie známeho Perunica Festu bolo tento krát naplánované na piatok 27. November. Zúčastnených kapiel malo byť celkovo päť a priznám sa vám, že väčšina mien boli pre mňa veľkou neznámou, čo na jednej strane vzbudzovalo záujem a na strane druhej, aj kúsok obavy, že sa nenaplní kvalitatívna úroveň festivalu. Ako som neskôr zistil, tak len dve z piatich zúčastnených boli kapely, ktoré by sa dali zaradiť do metalovej škatuľky. A teda kapelky by som rozdelil na dve skupiny a rovnako sa tým delil aj celý festival na dve časti. Časť folkovú, kde sa postupne predstavili formácie: HALGAR, SŁOWIAŃSKI MIT O STWORZENIU ŚWIATA a JAR. Nič vám z týchto mien nehovorí? To je v pohode, ani mne nehovorilo. Ak áno, len vaša výhoda. No a časť druhú, teda metalovú tvorili: PERCIVAL SCHUTTENBACH a OBTEST. Tu už som sa chytal aspoň na OBTEST.
Na miesto určenia sme sa dostali s miernym meškaním, keďže sme si k cestovaniu nejakým nedopatrením zvolili ten najpomalší spoj v strednej Európe. Toto „mierne“ meškanie 40 minút sa neskôr ukázalo byť meškaním dosť razantným, keďže sme videli už len záver vystúpenia otváracej kapely HALGAR. Ono, ako naschvál, vždy, keď človek nechce, aby sa koncert začal načas, tak sa načas začne a prepásnete možno aj to, čo ste chceli vidieť a samozrejme naopak. Tuším, že sa tomu zvykne hovoriť aj prvý Murphyho zákon. Len ťažko si môžem utvoriť obraz z jednej vlastnej piesne a z jedného coveru, čo som si stihol vypočuť od tuzemských HALGAR. HALGAR tvoria dvaja gitaristi, speváčka, ktorá miestami hrá aj na flautu a bubeník, pričom hudba, ktorú produkujú by som nazval jednoducho: proste folk. Speváčka disponuje zaujímavým rozsahom a má naozaj prierazný hlas, avšak nemôžem povedať, že si bola pri živom vystúpení naozaj istá každým tónom. Sem tam mierne lietala a aj zvyšok kapely mi prišiel za tú chvíľku čo som videl kúsok rozhádzaný. Možno je to len tým, že štvorica bola málo zohratá, alebo možno tréma, na druhej strane sa stále jednalo o sympatický prejav. Čo mi prišlo zaujímavé, bolo zafarbenie speváčkinho hlasu, ktoré mi mierne pripomínalo Tarju z módnej ikony NIGHTWISH a až na tých pár falošných výkyvov jej hlas bol naozaj veľmi silný a vzbudzoval pozornosť zatiaľ len hŕstky zúčastnených. Dokážem si predstaviť, že v štúdiu by sa z toho dalo vymlátiť vcelku dosť. Čo však musím hodnotiť veľmi negatívne bol fakt, že v polke pesničky speváčka odkiaľsi vytiahla papier s textami, čo mi prišlo kúsok neprofesionálne. Ako som sa neskôr dozvedel po debate s Waldemarom (spoluorganizátor), jednalo sa len o ich prvé serióznejšie vystúpenie, čiže keď vezmem tento fakt do úvahy, tak spokojnosť.
Na javisku sa to začalo podozrivo hemžiť mikrofónmi. Bodaj by nie, keď nasledujúca kapela okrem samplera/loop stanice/mixu v jednom nepoužívala jediný elektronický nástroj. Poradie sa oproti avizovanému plagátu kúsok zmenilo a namiesto avizovaného PERCIVAL SCHUTTENBACH vystúpil SŁOWIAŃSKI MIT O STWORZENIU ŚWIATA. V podstate SMOSS tvoria členovia PS, len doplnených o jedného člena navyše, Radbora, ktorý je zároveň aj hlavným mozgom tohto projektu. Multiinštrumentalistovi Radborovi perfektne sekundoval zvyšok členov tohto projektu. Čo mi hneď spočiatku vyrazilo dych boli najmä ženské členky tejto formácie a ich spevácky potenciál. Ak som predtým spomínal nejaké zaváhanie v speve, tak tu bolo všetko takmer sto percentné a silný harmonický dvoj hlas speváčok, ktoré svojím hlbším spevom v istých pasážach obohacoval aj lutnista sa na vás valil z pódia až ste mali pocit, že vás ide odfúknuť. Hudba, ktorú produkoval SMOSS bola hypnotizujúca svojou rytmikou a nebyť pár vecí, ktoré na tomto vystúpení podľa mňa kazili atmosféru, jednalo by sa o vskutku vynikajúci zážitok. Podľa mňa bolo kúsok na škodu, osvetlenie. Po celú dobu jedno žlté svetlo, ale ako som sa dozvedel, tak bolo to na požiadavku členov kapely, aby si vraj videli do nôt. Okej no.Ďalej vystupovanie v klasickej „metalovej uniforme“, tým mám namysli čierne gate, čierne triká rôznych metalových skupín, vôbec neprispievalo k navodeniu dávnej atmosféry a po vizuálnej stránke to jemne degradovalo ináč bezchybné a veľmi zaujímavé vystúpenie. SMOSS rozpráva, už podľa názvu, o stvorení sveta. Teda hlavný aktér Radbor pomedzi piesne tento mýtus samozrejme aj po kúskoch prednášal, čím ma mierne vyvádzal z tranzovej atmosféry, ktorú navodzovala hudba. Po hudobnej stránke prakticky nemám čo vytknúť. Hypnotické vystúpenie s naozaj dych berúcimi hlasmi speváčok, ktoré mali podobné zafarbenie hlasu, ako speváčky v rôznych folklórnych súboroch, čo som mal možnosť vzhliadnuť. Veľmi sa mi osobne takéto ženské vokály páčia. Temnejšie rytmické pasáže s Radborovým mrmlotom mi občas miestami pripomínali WARDRUNU so Slovanskou tematikou. Už mi chýbalo možno len vhodnejšie vizuálne stvárnenie, k čomu sa podpísal aj fakt, že toto predstavenie malo byť doplnené o videoprojekciu, ale kvôli technickým problémom to nebolo možné zrealizovať. Tak či tak, pre mňa SMOSS bolo najlepším vystúpením tohto večera.
Treťou v poradí bola trojica JAR. JAR je vedľajším projektom Belzagora, ktorý je známy predovšetkým vďaka projektu SLAVLAND. SLAVLAND však s hudbou JAR nemá absolútne nič spoločného a každý, kto by očakával zbesilý prejav tejto black metalovej mašinérie je na omyle. JAR je tradičná ľudová stredoveká hudba plná gájd píšťaliek a tradičných folkových nástrojov. Oproti SMOSS pôsobilo vystúpenie JAR veľmi veselo a už mierne podnapitým účastníkom bolo doslova doskoku. Ľahko stráviteľné melódie, pivo, dobrá nálada a k tancujúcim sa pridávalo čoraz viac a viac ľudí. Pre mňa veľmi oddychový set, ale nikdy som nebol veľkým priaznivcom tancov hocijakého druhu, tak to na mňa, ako „pozorovateľa”, začalo pôsobiť kúsok sterilne a po čase veľmi rovnako. Ľudia sa ale bavili a to je hlavné. A o tom, že sa bavia, dali hlasito vedieť vyžiadaním si prídavku.
Tak sa nám postupne Perunica prehupla do druhej - metalovej časti a na pódiu sa pripravovali už známe tváre zo SMOSS a začalo sa ozvučovanie ich primárneho projektu PERCIVAL SCHUTTENBACH. Za svoj život som absolvoval nie jeden koncert, všemožných žánrov, ale ešte nikdy som nevidel bubeníka, ktorý by si kopák rozložil, alebo skôr lepšie povedané položil, blanou nahor a miesto, aby doň kopal, tak doň zhora udieral paličkami. Čo človek všetko nezažije :). Po kratučkom intre, ktoré zaobstarali už mnou raz chválené speváčky, sa spustil teda, podľa mňa ani nie metal, ale skôr hard rock s folkovými časťami. Hard rockové mi to prišlo najmä kvôli gitaristovi, ktorého štýl hrania by sa dal priblížiť k štýlu hrania Jimmyho Pagea, alebo Tommiho Iommiho, prípadne iných priekopníkov tohto žánru. Rovnako takmer v každej piesni zaznelo sólo, ktoré vás vrátilo hudobne do roku 1970. S tými všemožnými folkovými prvkami to vyznelo možno aj kúsok schizofrenicky, ale na druhej strane, prečo nie. PS vyznel opäť veľmi veselo, „skočne”, miestami tvrdo, keď sa do pasáží hraničiacich s moderným metalom pridal folkový spev a prvé tri rady headbangovali o dušu.
Keď dohrali PS, pozrel som sa na hodinky a bolo cca 23:10 a začínali sa kúsok rozplývať moje predpoklady o ukončení festu ešte pred polnocou. Avšak predpokladal som, že nejaké piesne od headlinera OBTEST ešte stihneme. Keď som však zbadal to „závratné” tempo a amatérizmus, s ktorým pristupoval vlastný zvukár OBTEST k ozvučovaniu, začali sa mi rozplývať aj plány, že vôbec nejaký OBSTEST uvidíme, keďže sme aj s fotografom Sachtikom chceli odísť jediným ľudským spojom na stredné Slovensko o 0:00. OBTEST po dohovorení zvukárom klubu začali hrať o 23:40 a ktovie dokedy by krútili potenciometrom na kopáku, keby im niekto nedohovoril. Viete si podľa týchto viet asi usúdiť, koľko sme toho z vystúpenia OBTEST mohli zhliadnuť. Áno. Len jednu pieseň. Aj v nej boli gitary zliate do jedného celku a nádherný zvuk gitarového aparátu PEAVEY 5150 bol prehlušovaný lacným tranzistorovým KUSTOM-om aparátom, ktorého skreslenie je podľa mňa na metalovú hudbu takmer nepoužiteľné. Škoda, že sme teda toho nevideli viac, lebo power/black metal, ktorý servírovali OBTEST počas prvej piesne mi prišiel vcelku sympatický, aj napriek zliatym gitarám a mohutnej spätnej väzbe valiacej sa z pódia.
PERUNICA Fest číslo štyri hodnotím ako veľmi netradičný a podľa mňa nadmieru vydarený. Mne osobne by možno ani nechýbala tá druhá hard rockovo - metalová časť, úplne by som si vystačil s prvou polovicou kapiel. Prišlo mi veľmi sympatické, že sa organizátori rozhodli uprednostniť tradičnú folkovú hudbu pred metalovými kapelami, dík za pozvanie a teším sa na ďalší ročník, ktorý bude hneď v Januári v Nitre a vystúpi na ňom kultová ruská formácia TEMNOZOR. U mňa jednoznačne tento večer vyhral SŁOWIAŃSKI MIT O STWORZENIU ŚWIATA.
