Organizátori festivalu Brutal Assault pre nás po tretí krát v histórii pripravili niečo na zahriatie aj v tomto zimnom období. Jednodňový minifest „Winter Assault 2009“ s jednou zastávkou v každej krajine bývalej ČSR, sa po menších zmenách v mieste konania a obsadení, keď odpadla sľubovaná NEGURA BUNGET, ustálil na definitívnej podobe s termínom 11. (Kultúrny dom, Spišská Nová Ves) a 12.12 (Abaton, Praha). Na Slovensku zostava prakticky kopírovala turné SATYRICON „Finale In Black“ za podpory SHINING, DARK FORTRESS a POSTHUM. Nasledujúci večer v Prahe bol potom ešte obohatený o ENTOMBED a kapely MERAUDER a DEVIOUS. V zásade sa vďaka zvučným menám z toho stala skoro povinnosť pre každého fanúšika, ktorý mal aspoň jednu destináciu ako tak po ruke, mňa nevynímajúc, a prinajmenšom lákadlo pre tých cezpoľných. Tento report bude akýmsi porovnaním dvoch takmer tých istých vystúpení. Jedného zo Slovenska a druhého z Prahy.

Dorazil som preto v sobotu na piatu hodinu do pražského Abatonu, na kedy bol naplánovaný oficiálny začiatok, aby som najprv vystál tri povinné fronty na vstup, šatňu a pivo (ktoré mimochodom stálo trochu nepraktických 32,- :-)). Istý čas ešte trvalo, než otvorili vrchné priestory klubu so stageom, včasní návštevníci tak mali možnosť pošmírovať stánky merchandise-u a BA, kde si prípadní záujemcovia už mohli mimo iné zakúpiť lístky na 15.ročník festivalu za zvýhodnenú cenu. Na pripravené plátno v týchto častiach podniku sa tiež neskôr premietali jednotlivé vystúpenia.

Slovenská zastávka WINTER ASSAULTu 2009 sa konala na prvý pohľad mierne šokujúcom mieste - Spišskej Novej Vsi. Ťažko povedať, či sa jednalo o správny krok pri výbere miesta a sám som nevedel, čo vlastne od dnešného koncertu čakať z rôznych hľadísk. Či už sa to týka účasti, domorodého obyvateľstva, alebo priestorov samotných. Na miesto konania sme dorazili zavčasu a ako sa neskôr začali prejavovať isté organizačné zlyhania, začali sme šomrať, že sme mohli vyraziť z B. Bystrice o dobré dve hodiny neskôr a všetko by sme s prehľadom stihli. Púšťať do post-komunistických priestorov kultúrneho domu v Spišskej Novej Vsi začali o hodinu neskôr a potom nás ešte pre istotu nechali v týchto priestoroch, do tej doby z ešte nepochopených dôvodov, čakať nejakú tú hodinku navyše. A to som sa už veľmi často pozeral na hodinky a určite som nebol jediný. Jemne pribúdala nervozita a väčšina účastníkov si krátila čas popíjaním, rôznymi pivnými rečami, prípadne utrácaním svoje „evry” na nejaký ten oficiálny merchandise.

Ako prví zvučili na pódiu POSTHUM a už v tej chvíli bol začiatok prešvihnutý o približne o trištvrte hodinu. To čo nasledovalo chvíľu potom je ako keď sa zlý sen stane skutočnosťou. Ono nad časovým priebehom akcie visel veľký otáznik už od začiatku. Aby sa na pódiu stihol vystriedať celý line-up, čítajúci sedem kapiel, a vlastne pri tom aj niečo publiku ukázať, je nepochybnou záťažou na organizáciu a akýkoľvek menší zádrhel môže potrhať hladký priebeh večera. Čo dodať k tomu, že POSTHUM zahrali úvodnú pieseň „Horns Awaken“ zo svojho debutu „.Posthum“ a museli z pódia? Čo dodať, že po piatich minútach živého vystúpenia, ktoré bolo kvôli technickým ťažkostiam ešte celé bez spevu, zmotali káble, odmontovali činely a bolo vymaľované? Pritom to vyzeralo tak nádejne. Mrzí ma, že obeťou narvaného harmonogramu a okolností sa stali práve oni, na ktorých vystúpenie som sa tešil možno viac, než na väčšinu zvyšných účinkujúcich. A ešte spôsobom tak potupným a trápnym pre samotnú kapelu, aký sa len tak nevidí! Nikto nečakal hodinovú show s prídavkami, ale toto si mladí Nóri každopádne nezaslúžili. Osobne nepoznám dôvody, pre ktoré vznikol samotný časový posun, informácie, ktoré kapela uviedla na svojom blogu, tvrdia, že pán zvukár vtedy večeral.


Ako prví mali na pódium vybehnúť POSTHUM, čo sa aj pár minút po otvorení brán stalo. Všímavejšiemu divákovi sa hneď ponúkla odpoveď na otázku, čo bolo dôvodom k oneskoreniu celej akcie. Keď som sa rozhliadol po priestoroch sály kultúrneho domu, po pódiu, po ľuďoch samotných, zistil som dve zarážajúce veci. Prvá, že svetlá vlastne nefungujú a druhá, že zúčastnených je tu asi tak 350 a to som asi ešte hodne prehnal. Pochopím, že SHINING nepatrí práve ku kapelám, ktoré by boli úplnou mainstream záležitosťou nejakých obrfestivalov a teenage fans, ktorí poznajú dokopy päť kapiel nemajú o SHINING ani len páru. Ale takí SATYRICON? S mohutným labelom za svojím chrbtom a s kultovou tvorbou rokov deväťdesiatych a súčasnou novodobou „user-friendly” tvorbou sú prakticky synonymom pre úspech a vypredávanie koncertných sál. V Spišskej Novej Vsi ste sa mohli kľudne prechádzať v prvých radoch publika, bez nejakej tlačenice, alebo podobne. Nie, že by mi vadilo, že na koncerte nebola tlačenica, ale je to kúsok zarážajúce. Teraz som už kúsok odbočil, ale stále mám potrebu poukazovať na všeobecne nízku účasť ľudí na koncertoch, ale vráťme sa k POSTHUM, ktorí odohrali, ako už spomínal Borco, v Prahe až jednu pieseň. V SNV teda odohrali celé tri! Mikroset sa začal tak ako v Prahe „vykračovačkou” „Horns Awaken“, ale na východe Slovenska aspoň fungovali mikrofóny. POSTHUM pridali ešte ďalšie dve piesne a museli sa pobrať akurát, keď ma to začalo najviac baviť. Vystúpenie trvalo zhruba pätnásť minút a hudba POSTHUM si ma začala získavať svojou depresívnou aurou a oldschoolovými postupmi v modernom háve a perfektnými harmóniami a sólovými vyhrávkami. Viem, že niekto si ten časový sklz odsrať musel, ale osobne by som bol radšej, keby nimi boli ďalší v poradí DARK FORTRESS.

Po tomto úvodnom zakopnutí sa teda začali v rýchlom slede pripravovať DARK FORTRESS. Ako pod pódiom tak aj na balkóne pribudlo od výčapu viac hláv, atmosféra s introm zhustla a potemnela. Keď rozohrali svoj set tak som si vydýchol, že sa podarilo odstrániť technické vady a všetko šlo tak ako má, aj keď v nekompletnej zostave, za čo sa publiku počas pauzy ospravedlnili. Chytľavou „When 1000 Crypts Awake“ stihli zabrúsiť do staršej tvorby obdobia „Stab Wounds“, so štvrtou skladbou sa potom dopracovali k poslednému albumu „Eidolon“, ktorý som doteraz nemal tú česť počuť ale o to viac som bol prekvapený ako šťavnato toto naživo znie. Zase zazvonil zvonček, neúprosný čas klepal na dvere a DF sa po štyroch piesňach z pódia tiež predčasne stiahli. Celkom škoda, pretože som mal pocit, že ich vystúpenie začína naberať zaujímavý smer, kedy sa z kvalitnej, ale stále štandardnej black metalovej show, začala liahnuť zaujímavá podívaná. Nový album si istotne zoženiem! Publikum každopádne reagovalo vrelo, vlasmi sa krútilo hore dole a temní páni si rozhodne urobili kvalitnú reklamu pred svojou najbližšou návštevou ČR, keď ich budeme mať možnosť opäť vidieť v polovici februára, tento krát na ich vlastnej tour, v žižkovskom Exite. Pri predstave, že bude mať kapela viac priestoru a času na prezentáciu vyznieva ich živé vystúpenie vskutku lákavo.

Už z mojej predošlej vety vyplynula možno mierna averzia z vystúpenia DARK FOTRESS. Avšak ešte sa na chvíľu vrátim k podmienkam v dome kultúry. Problém s osvetlením tkvel v tom, že farebné svetlá nejak nevykazovali činnosť a fungovali iba obrovské reflektory namierené smerom na publikum a stroboskopy. Celé predstavenie bolo osvetlené dvoma výkonnými reflektormi umiestnenými pri zvukárovi, ktoré svietili na kapelu ponad hlavy zúčastnených. Takže toto bolo to technické zlyhanie, kvôli ktorému POSTHUM odohrali len tri piesne a počet piesni, ktoré odohrali DARK FORTRESS nebol rovnako nijak závratný. DARK FOTRESS som niekedy dávno zvykol počúvať, ale za posledných pár rokov som ich tvorbu prestal sledovať, každopádne som bol zvedavý, ako sa prejavia naživo. DARK FORTRESS odohrali podľa mňa úplne obyčajnú black metalovú šou a ich kompozičné nedostatky sa jednoducho nedali maskovať, žiadnymi corpsepaintami, ani zástavami s ich majestátnym logom. V konkrétnych piesňach som teda zďaleka prehľad nemal, ale môžem s určitosťou povedať, že ich bolo viac ako v Prahe. DARK FORTRESS má vo svojich kompozíciách toľko black metalových klišé, že som si musel miestami aj zazívať. Nutné je však podotknúť, že u DARK FORTRESS absentoval jeden z gitaristov, ale nemyslím si, že by to zachránilo situáciu. Kúsok sklamanie na mojej strane.

Nasledujúci DEVIOUS (holandský death metal) a MERAUDER (NYHC/metalcore), teda obe kapely, ktoré pre zmenu sprevádzajú na niekoľkých európskych zastávkach ENTOMBED, sa postarali o žánrové spestrenie večera, samozrejme v medziach v ktorých sa pohybuje festival Brutal Assault pohybuje.


Od začiatku som neúspešne pátral po niečom, čo by sa podobalo na program, aby som si utvoril lepšiu predstavu o tom, čo bude nasledovať. Moment prekvapenia sa dostavil a div sa svet, na pódiu zrazu stojí Kvarforth a spol. Je nad slnko jasné, že SHINING naživo už dávno nie sú tak extrémni a bizarní ako v minulosti. Návšteva ich koncertu nezaváňa fyzickou či duševnou ujmou a presne tak, ani tu sa nekonal Halmstad č. 2. Napriek tomu, som v ich prípade spájal svoje očakávania s neodškriepiteľným pocitom jedinečnosti. A to nielen po stránke hudobnej. SHINING jednoducho počas svojho fungovania nasadili pomyselnú latku, povedzme diváckej atraktívnosti, vcelku vysoko. Aj ten, kto sa neprišiel do klubu nabažiť žiletiek, bitiek a iných radostí, musel byť zo súčasnej prezentácie kapely mierne prekvapený. Mladí hudobníci na mňa pôsobili vedľa Niklasa trochu odťažito a nesmelo, hlavne trochu impotentný prejav bubeníka podkopával túto, inak inštrumentálne schopnú, štvoricu. Ale koniec koncov, väčšinu pozornosti na seba pútal aj tak Kvarforth sám. Vyzeral veľmi ústretovo, opakovane burcoval publikum, sem tam o seba zahasil nejaké to dohárajúce cigáro. Naživo jeho nezameniteľný vokál oplýval úplne rovnakou polohovou rozmanitosťou, podtrhnutý dokonalým vyznením v jeho materčine. Každé „Warriorovské“ „Uuh!“ bolo cítiť, ako necitlivé nakopnutie do rozkroku, au! Pomalé pasáže skladieb potom so svojou atmosférou priniesli závan čerstvého vzduchu medzi inak valivými setmi ostatných zúčastnených. Z toho, čo do nás stihli narvať, sa gro tracklistu skladalo z „IV“, „V“, „VI“, plus jeden bonus v podobe skladby z albumu nadchádzajúceho. Korunku krásy si u mňa vyslúžila každopádne „Vilseledda Barnasjдlars Hemvist“ z „Klagopsalmer“. Celkovo SHINING odohrali vydarený koncert v rámci ktorého sa mohli popýšiť svojou vskutku skvostnou tvorbou, ale osobne mi v tom chýbala nejaká ta silnejšia aura aby by ma to dokonale pohltilo. Pričom si myslím, že táto kapela, ako jedna z menšiny, má na to potenciál. A napriek viditeľnému kroku k umiernenosti sú ich vystúpenia stále na míle vzdialené poobedným rodinným reláciám z TV a sú pľuvancom do oka všetkým „true“ konzervatívnym blackmetalistom. Potlesk!

V Spišskej Novej Vsi sme boli oslobodení od metalcoreov a death metalov a ďalšou z kapiel po nemastných-neslaných DF mala byť švédska ikona SHINING, ktorá po ich úplne bezchybných albumoch „V” a „VI” musela byť lákadlom pre väčšinu zúčastnených. Chcel som zažiť aj ja ten pocit skľúčenosti, ktorý vraj ľudia zažívajú pri koncertoch SHINING a chcel som vidieť svojský pódiový prejav Kvarfortha, z ktorého vlhnú nohavičky gothic/metal slečnám a z ktorého vyhlásení sú ľudia pobúrení, šokovaní, alebo fascinovaní. Netrvalo dlho a Niklas uchopil do jednej ruky fľašu s vínom, do druhej cigaretu a tak sa naskytla otázka, že do ktorej ruky vezme mikrofón. Nakoniec tú fľašu predsa len položil na zem a roztrasenými rukami chytil mikrofón. Nech si dáva Kvarforth do nosa koľko len chce, nech sa reže, hasí si cigarety kľudne aj na zadku, posiela nás všetkých kamkoľvek a želá nám smrť, to čo predviedli SHINING bolo niečo úžasné. Zvláštne vystúpenie, že sa mi ťažko hľadajú slová, akými ho opísať. Zaujímavý pocit bezmocnosti, ktorý ma ťahal k pódiu ako magnet, až som skončil, ani neviem ako v druhom rade, kde som stál, ako keby ma zaliali betónom. Je absolútne bezpredmetné, ktoré piesne hrali, z ktorého albumu, či Kvarforth strkal jazyk basákovi do papule, alebo sa rezal. Hudba SHINING podľa mňa hraničí s genialitou a dokáže v človeku vyvolať rôzne pocity, ak sa naladí na správnu vlnovú dĺžku, plne sa sústredí a začne vystúpenie vnímať všetkými svojimi zmyslami. Pre mňa bol toto veľmi zaujímavý zážitok.

ENTOMBED tu z pochopiteľných dôvodov nebudem moc venovať, podobne ako DEVIOUS a MERAUDER. Akurát by som rád spomenul trochu zvláštny záver vystúpenia, kedy im organizátori opakovane naznačovali, ku koncu už prosili, aby skončili a kapela sádzala jeden prídavok za druhým. Na jednu stranu dali publiku presne to po čomu túžilo, na druhú stranu trochu nešportové gesto, hlavne keď si spomeniem na to, ako dopadli DARK FORTRESS s POSTHUM.

SATYRICON tak boli prekvapivo zaradení až na koniec, ako bodka za celým vygradovaným programom. O niečo akurát dlhšie trvalo než sa naposledy pripravil stage. Inak boli jednotlivé pauzy medzi kapelami organizačne zvládnuté chválitebne, odsýpalo to, a tento krát pomáhal asi každý. Myslím, že začiatok si nechcela nechať ujsť väčšina zúčastnených, ale viac ľudí, ako na ENTOMBED sa už moc nemalo odkiaľ v klube zobrať, preto o nejakom výraznom zhustnutí davu nemohla byť reč. Nedisponujem oficiálnymi informáciami čo sa týka návštevnosti, navyše v stupňovitom Abatone sa to ťažko odhaduje, ale žiadne rekordné čísla určite nepadali. Očakával som väčšiu tlačenku. Páni a dáma konečne nastúpili a spustili na úvod „Repined Bastard Nation“. Po skončení prvej skladby som sa kvôli špatnému zvuku na balkóne radšej presunul pod pódium. Aj keď pohľad na Frosta z vtáčej perspektívy bola jedna radosť, tak tým, že som stál priamo nad jeho súpravou, všetko prehlušovalo „bum-čvách-splash“. Čo ma celkom zarazilo, tak bola absencia druhej gitary, čo v niektorých partoch naozaj chýbalo a oproti nahrávkam znelo tak trochu nedorobene a bezzubo. Satyr tu a tam síce príležitostne sekundoval, ale ani to nestačilo zalátať všetky diery. Navyše bolo z jeho výrazu očividné, že sa s nástrojom na pódiu málinko trápi a posekaný začiatok „Pentagram Burns“ akosi dokazoval, že i „mistr tesař se někdy utne“. Každopádne jeho vodcovské charizma bolo silnejšie a aj neustále hecovanie davu malo svoju odozvu, nepôsobil staticky a opäť potvrdil svoj status sympatického frontmana. Ako zhodnotil jeden známy: „Je to pán!“. Keď k tomu pripočítam koľko energie do toho nakopal vždy vynikajúci Frost, tak asi už aj keby zvyšok kapely neprišiel tak je na čom stavať :). Na klávesáčku sa moc dobre dívalo ale zvukovo bol nástroj utopený niekde vzadu. Škoda v tomto prípade hlavne tých rôznych trúb a dychov. Celkovo sound kapely svedčil viac novej tvorbe, šľapavé songy z posledného albumu, s rytmickým frázovaním a spevavým refrénom tvorili pochopiteľne aj väčšinu setlistu. Verím, že týmto určite moc nepotešili skalných fanúšikov staršej tvorby, ale takto proste vyzerá SATYRICON v roku 2009 a aj samotná kapela s tým vyzerá byť spokojná. Obe inak výborné skladby „Forhekset“ a „Supersonic Journey“ na udobrenie spiatočníkov, vrátane mňa, sa akosi nedokázali vyzliecť z rokenrolového oblečku a nebolo to tak úplne ono. Zato tvorba „The Age Of Nero“, mimo to, že rozdeľuje publikum na dva-tri tábory, je v živom prevedení kurevsky chytľavá a intenzívna. Skladby ako „Den Siste“, „Die by my Hand“ alebo „Black Crow on a Tombstone“ sa vryjú do podvedomia veľmi rýchlo. Navyše podané s bombastickým nasadením celého ansáblu. Ku koncu setu sa kapela nechala ešte krátko vytlieskať zo zákulisia aby pridala tri povinné kusy „K.I.N.G.“, „Fuel For Hatred“ a hlavne „Mother North“, ktorá ma zakaždým posadí na prdel a nehanbil by som sa asi ani za upustenú slzu dojatia. A verím, že musela na záver aspoň trochu obmäkčiť aj tých najtvrdších kritikov súčasnej tváre SATYRICON. Záleží na každom osobitne, do akej miery je ju ochotný prijať, osobne z poslednej štúdiovej nahrávky moc odvarený tiež nie som, ale naživo to v ich podaní, rovnako ako minulý rok „Now, Diabolical“, znie ozaj kruto! Sympatická kapela ma opäť dostala, aj keď pamätné vystúpenie na Brutale 2008, zostalo neprekonané. Vždy ponúknu niečo málinko iné ako to pred tým, vždy pod tou istou značkou kvality. Osobne som po skončení koncertu nevidel žiadne nešťastné tváre ani nepočul nikoho nadávať ako chorú vranu ale nepochybujem, že sa nájdu takí, čo skončili nespokojný.


Po strhujúcom zážitku pri SHINING už začali byť všetci plní očakávania dnešného headlinera. Nechali nás čakať ešte dobrú polhodinu a potom sa strhla úplne maximalisticky profesionálna show, bez náznaku zaváhania, ktorú pilotoval nagélovaný, charizmatický Satyr. Setlist by som si trúfol povedať, že bol úplne identický, ako v Prahe. Keď už Borco v predošlom texte spomínal tých kritikov súčasnej tvorby SATYRICON, netajím sa tým, že sa k nim otvorene pridávam a považujem sa až za priam fanatického vyznávača starej a iba starej tvorby SATYRICON. Musím sa ale priznať, že aj tie nové „hopsačky” naživo vyzneli vskutku vynikajúco, energicky a bolo z nich cítiť chlad. V Nórsku majú asi tiež nedostatok gitaristov, ktorí by mali záujem si zahrať s kultovými SATYRICON, keďže na pódiu sa ukázal iba jeden, čo je v porovnaní s megalomanským bežným počtom tri, plus basgitara málo. Niektoré pasáže vyzneli kúsok prázdne a chýbal mi dostatočný tlak od pódia. Miestami sa chytil druhej gitary aj sám Satyr. Škoda, že si netrúfol odohrať aj celé vystúpenie. A keď už sme u upustenej slzy pri počutí „Mother North”, tak musím povedať, že ja som bol dojatý aj pri geniálnej „Forhekset”, nachádzal som sa v inej realite pri „Supersonic Journey” a šiel som si hlas vykričať pri hymnickej „Mother North”. Videl som prvý krát v podstate môj niekdajší hudobný idol a jedného z najlepších extrémnych bubeníkov planéty. Viete si predstaviť asi ako som sa cítil.

Komu sa zažiadalo trochu kultúry a zúčastnil sa, tak určite neprehlúpil. Hodnotím to ako vydarený večer v spoločnosti veľmi kvalitných kapiel, kde si každý mal možnosť nájsť to svoje, a zároveň škrípem zubami nad niektorými organizačnými kotrmelcami. Príjemný zážitok, na druhej strane faux pas, a priznávam, že možno som sa tešil o trochu viac, než ako to nakoniec dopadlo. Sklamanie z celej akcie ako takej by ale nebolo na mieste.

Čo dodať na záver. Snáď len, že vynikajúca akcia a nabudúce zdvihnite svoje lenivé rite a príďte na koncert.

Text kurzivou: Vilozof