KARL SANDERS je na svetovej metalovej scéne slušne známou persónou. Ako jeden z gitaristov a vokalistov amerických „egyptológov“ Nile odohral koncerty na stovkách amerických aj európskych pódií, predovšetkým on sa ako hlavný mozog kapely zaslúžil o to, že Nile patrí medzi najpopulárnejšie metalové spolky súčasnosti. Do veľkej miery zato môže vďačiť originálnosti, zakomponovaniu pre ľudí odjakživa prítažlivých hudobných prvkov a mýtov populácie starovekého Egypta, Blízkeho Východu a iných bájnych civilizácií. Nile je však predovšetkým death metalovou kapelou, v ktorej pre všetky tie rôznorodé exotické prvky, pochopiteľne, nie je veľa miesta. Aj preto vznikol Sandersov bočný projekt, ktorý sa sústreďuje výlučne na cinematickú ambientnú, folkovú hudbu s uveriteľnou atmosférou bez akýchkoľvek mimožánrových ruchov.

Ako sa v jednom z rozhovorov vyjadril sám Sanders, má rád hudbu, ktorá pôsobí relaxačne a stimuluje predstavivosť do takej miery, že pri posluchu vytvára v hlave človeka drobné filmy unášajúce človeka na rôzne miesta v čase i priestore. Tento popis dokonale sedí práve na „Saurian Exorcisms“. Za pomoci pestrej škály tradičných nástrojov – od strunových Baglama Saz a Glissentar až po rôzne druhy perkusií, bubnov a píšťal – klávesov, akustickej gitary, samplov a atmosferických mužských aj ženských vokálov unáša v čase o niekoľko tisícok rokov späť. Podobne ako to dokáže výborná nórska Wardruna. Na rozdiel od nej a tiež od svojho prvého albumu „Saurian Meditation“, sa KARL SANDERS spolu s niekoľkými prizvanými hosťami sústreďuje viac na akustickú gitarovú hru, vďaka čomu vyznieva „Saurian Exorcisms“ oveľa plnším dojmom než jeho predchodca.


Ucelenosť je ďalšou z devíz. Zhudobnené exorcizmy nepôsobia dojmom narýchlo pozliepaných odložených materiálov, ktoré nenašli lepšie využitie. Silné momenty sprevádzajú celý album plynule bez toho, aby doplácali na miernu „opozeranosť“ symptomatickú pre posledné nahrávky z dieľne spomínaných Nile. Zo skupiny, ktorá predstavuje Sandersov hlavný úväzok, si vo svojom bočnom projekte vypožičal väčšiu obskurnosť. Novinka teda nie je taká rozprávková ako „Saurian Meditations“. Miesto toho má značne rituálny nádych a pôsobí realistickejšie, za čo má u mňa plusový bod naviac.

Tvorba Karla Sandersa určite nie je stelesnením gýčového metalového pohľadu na ambient v štýle projektu Wongraven, či jemu podobných ohavností. Miesto toho prináša veľmi dobre zvládnuté a obrazotvorné výlety do dávnej minulosti schopné zaujať naozaj široké spektrum poslucháčov. Nechajte sa uniesť aj vy.