Po štyroch rokoch sa k slovu hlási dvojčlenné americké komando LUFTWAFFE (ďalej len LW). „Ere I Perish“, tak znie názov nového evanjelia týchto amerických nihilistických mesiášov. Na albume nájdete 16 skladieb, ktoré sú lyricky i muzikálne verné konceptu LW. Za zmienku stojí i provokujúci obal CD, ktorý stvoril renomovaný americký maliar Richard Phillips. Trocha mi to pripomína vízie utrpenia v biblickom očistci v štýle Hieronyma Boscha. Obal výborne korešponduje s hudobným obsahom a celkovou atmosférou, ktorá sa šíri z tohto (ostatne nielen z tohto) albumu. LW sa vôbec nezmenili. Stále sú verní svojim temným hymnám, ktorých základom sú predovšetkým industriálne pochodové rytmy. V diaľke hrozivo duní bubon, ktorý neveští nič dobré. LW akoby bubnovali na popravu, pričom odsúdencom je samotné ľudstvo, ktoré si je obhájcom, sudcom i katom zároveň. Produkcia provokuje k podobným asociáciam a alegóriam. Je nutné čítať medzi riadkami a počúvať medzi „notami“. „Ere I Perish“ samozrejme nie sú len vojenskými pochodovými piesňami. Ako je (dobrým) zvykom u LW a iných martial industrial formácii, i na tomto albume sa stretneme s reminiscenciami na starú matku Európu. Posádka LW i na tomto albume používa rôzne hudobné zbrane, ktorými nostalgicky vzdáva hold staroeurópskej (umierajúcej?) kultúre.
Exkurzie do (neo)folkových vôd prinášajú trocha svetla a krehkej krásy do pochmúrneho a zlovestného sveta LW. To všetko je primerane okorenené rôznymi samplami, ktoré ešte viac zvýrazňujú post – apokalyptickú atmosféru tohto diela.
Nespomenul som ešte vokálne party, určite však nie preto, žeby nestáli za reč. Bolo by hriechom opomenúť vokálnu zložku, ktorá je veľmi sugestívna. Svoje posolstvá plné inotajov a metafor, ale aj nehanebnej priamočiarej nenávisti a pohŕdania nám LW servírujú veľmi pôsobivo a niet pochýb o tom, že to všetko myslia smrteľne vážne. LW patria k tým umelcom, ktorí nastavujú človeku zrkadlo. Zrkadlo, v ktorom vidíme tie odpudivé stránky človeka, před ktorými sa snažíme skryť. „Ere I Perish“ je preludium pre nový vek, nového človeka.
Asi by sa patrilo aspoň na záver pragmaticky a bez afektu zhodnotiť tento album. Pokúsim sa o to. Album „Ere I Perish“ nesklame fanúšika LW, ani fanúšika martial industrial. Nijak výrazne sa však tento počin neodlišuje od iných, žánrovo podobných opusov. Chcelo by to trocha viac invencie. Osobne by som uvítal keby sa LW nebáli viac experimentovať a nedržali sa len osvedčených žánrových prvkov. Priznám sa, predchádzajúci album „Event Nihility“ ma oslovil predsa len trošku viac kvôli jeho výraznejšej pestrosti. „Ere I Perish“ pôsobí celistvejšie, čo v konečnom dôsledku možno považovať za jeho pozitívum ak bolo zámerom tvorcov vyvolať takýmto spôsobom v poslucháčovi čo najsugestívnejší pocit uťahujúcej sa slučky okolo krku ľudstva.
