Tento album nie je vzhľadom na hyperaktivitu tohto švédskeho dua „dlho“ očakávaným. Tomas Petterson, mozog i srdce tohto projektu nás dosť pravidelne zásobuje čerstvým materiálom, rozhodne sa teda nemôžeme sťažovať na dlhé prestávky medzi jednotlivými počinmi. Veď len pomerne nedávno sme mali možnosť privoňať si k ukážke z nového opusu prostredníctvom EP ´Do Angels Never Cry and Heaven Never Fall?´. „Songs 4 Hate & Devotion“ s nádherne cynickým podtitulom „For All Of You, Who Mean Nothing To Me“ obsahuje 13 regulérnych skladieb a komu by sa málilo album vyšiel aj v špeciálnej edícii, na ktorej nájdete ešte 4 bonusové skladby naviac. Takže pomerne štedrá predvianočná nádielka. Samozrejme kvantita sama o sebe nepostačuje, o konečnom výsledku rozhoduje kvalita. Album otvára song s úderným názvom „Where I stand on the Holy Mountain and Pray 4 the War“. Úderná je celá skladba, keďže v nej dominuje martial ritual bubnovanie. Skladba niekomu možno pripomenie staršiu tvorbu ORE, kedy martial prvky boli v ich tvorbe oveľa výraznejšie ako je tomu v posledných rokoch.
Dá sa povedať, že nový album pokračuje v duchu albumu „Onani“, ktorý predznamenal nové obdobie v histórii projektu. Tomas stále provokuje, ale jeho rebélia je viac intímna a vnútorná. Stálosť a vyrovnanosť, ktoré sálali z „Onani“ sú prítomné aj na novom albume. Akoby sa Tomas zmieril sám so sebou, dozrel a ustálil vo svojich postojoch. Jeho tvorba je čoraz viac spirituálnejšia a filozofickejšia. Album počúvam už snáď po desiaty krát a stále na mňa pôspobí hypnotickým dojmom. Hudba je síce väčšinou naoko pokojná až zmierlivá, ale vo svojom vnútri skrýva post-apokalyptické a nihilistické vízie. „Piesne pre nenávisť a oddanosť“ však nie sú len pohrebnou symfóniou pre umierajúci svet. Tomas opäť otvára tajné komnaty ľudského vnútra a vypúšťa uväznených démonov.
Prepáčte mi môj „psychologický úlet“, ale je pre mňa ťažké oddeliť telo od duše, hudbu od jej posolstva, emócii a myšlienok, ktoré evokuje. Hoci každá skladba je niečím osobitá, mňa asi najviac očarila „Do Angels never cry, and Heaven never fall?“, ktorú som poznal už z rovnomenného EP. Vlastní naozaj silný refrén, ktorý je neskutočne chytľavý a nie nadarmo sa hudba ORE kategorizuje aj ako „pop pre non-konformistov“. Veľmi som si obľúbil aj videoklipovú skladbu „I M B E C I L E, My Idiot Lover“ či titulnú „A Song 4 Hate & Devotion“.
Niekto sa azda spýta či prináša nový album niečo skutočne novátorské. Domnievam sa, že nie. Osobne to však nepovažujem za negatívum. Tomas a spol. nám i na tomto albume ponúkajú svoju fúziu popu 70 a 80.rokov s neofolkom. Nechýbajú prvky martial, dark wave, neoklasiky a obdobných hudobných korenín na aké sme v prípade ORE zvyknutí. A to všetko pečatí charizmatický vokál Tomasa Pettersona, ktorému v tejto oblasti výdatne pomáhajú jeho verná Rose-Marie a gitarista Ronnie Bäck. Takže nič nové na svete, dáme si repete? Tak to zas nie, nejedná sa o žiadne sebavykrádanie či nudné prešľapovanie na jednom mieste. Tomasovi sa opäť podarilo skomponovať kvalitný a zaujímavý album, ktorého existencia nie je zbytočná. Pre mňa teda určite nie.
